Táto epizóda bola viac-menej unáhlená. Pôvodne sa mala ako siedma epizóda tretej série vysielať epizóda '731', ale jej nakrúcanie odložili, pretože producenti sa rozhodli nakrútiť ju na pokračovanie. Jej pôvodné miesto v sérii teda zaujala 'Prechádzka'.

Na námet na túto epizódu scenárista John Shiban prišiel pri sledovaní staršieho filmu s Marlonom Brandom pod názvom Muži. Bol to film z päťdesiatych rokov o telesne postihnutých veteránoch z druhej svetovej vojny. Príbeh sa odohrával v nemocnici a hlavnou postavou bol muž, ktorý sa vo vojne stal invalidom a teraz je veľmi trpkým človekom, ktorý už takmer stratil vôľu žiť. "Zišlo mi na um, že vstať a ísť pre toho muža musí byť silnou túžbou, pretože to je to, čo nedokáže, a je to to, čo chce dokázať najviac do všetkého," vysvetľuje. "Astrálna projekcia z toho vzišla ako súčasť nápadu. Potom nasledovali ďalšie rešerše. Chcel som, aby muž, ktorý nemohol chodiť, nejako predsa len chodiť dokázal. Vykonal som nejaké rešerše a našiel som niečo o zážitkoch blízkej smrti a o astrálnej projekcii. Mulderovi sme vždy zvykli poskytnúť niečo, čoho by sa mohol chopiť, a pre mňa sa takýmto aspektom stal aspekt astrálnej projekcie. Chris na to len povedal, 'Fajn, daj sa do toho.'"

Shiban tiež priznáva, že ho nadchla úvaha o vražde generálovho malého syna. "Ale," dodáva, "v štábe sa našli ľudia, ktorí to považovali za krajnosť, a ktorí si to neželali. Ja som to vnímal ako vyjadrenie myšlienky, keď hlavná postava chce, aby sa jej protivník cítil rovnako: 'Vzali ste mi celý život. Nemám nič.' Jediný spôsob, ako to docieliť, bolo vziať tomu mužovi všetko. A čo môže byť horšie ako strata vlastného dieťaťa? Je to strašné, ale podľa mňa je to presne to, o čom celý ten príbeh je."

"To posledné, k čomu sa režisér pri nakrúcaní dostane, je to, že si konečne sadne a začne si predstavovať, ako bude ktorá scéna vyzerať," hovorí režisér Rob Bowman. "Predtým totiž musí vyriešiť veľa rôznych problémov. O všetkých sa tu starám a hovorím si, kto sa postará o mňa? Aj v tomto prípade šlo všetko rovnako narýchlo, ale cítim, že sme z toho dostali maximum a pripravili veľmi dobrú epizódu."

"Graeme Murray to považoval za svoju povinnosť," pokračuje Bowman. "Driapali sme stropy v nemocniciach, aby sme získali ďalšie rúry, a steny sme natierali kovovošedou farbou, aby sa na nich všetko odrážalo. Kam ste sa pozreli, tam stálo nejaké zrkadlo. Potom Graeme navrhol, aby sme radšej namiesto zrkadiel všetko natreli farbou a vďaka nej sme docielili všetky tie odrazy. Nakoniec sme to tak urobili v každej scéne, v ktorej to len trochu bolo možné. Keď tú epizódu budete pozorne sledovať a sústredíte sa na tie odrazy, uvidíte, že okná sú sem a tam. A práve to udržuje divákov v napätí pokiaľ ide o to, čo im vlastne chceme ukázať."

Vedúci výpravy Graeme Murray dodáva: "Chceli sme, aby sa všetko lesklo. Preto sú všade rôzne odrazy, najmä všade okolo tých ľudí, ktorých sužujú bolesti. Akoby sa okolo nich a okolo toho človeka, ktorý ovláda astrálnu projekciu, pohybovali nejakí duchovia. Výsledkom je, že si nie ste istí, čo je skutočnosť a čo iba jej odraz."

"V tejto epizóde som nesúhlasil len s jedným," hovorí Rob Bowman. "Môj priateľ stratil syna. Bola to nešťastná náhoda, ten chlapec kopal v piesku tunel a piesok ho v ňom zasypal. V scenári pritom bola scéna, v ktorej sa stalo niečo veľmi podobné. Zavolal som scenáristom a hovorím im: Pozrite, túto scénu nakrútiť nemôžem. Pýtali sa prečo a tak som im vysvetlil, že nechcem, aby si môj priateľ myslel, že som ako námet použil jeho rodinnú tragédiu. Pýtal som sa, či by ten chlapec v scenári nemohol zomrieť nejakým iným spôsobom, prípadne či by sa to vôbec celé nemohlo vynechať. Nepristúpili na to, a tak som tú scénu musel nakrútiť. Ale urobil som všetko preto, aby som tomu zabránil."

Bowmana naopak potešila scéna, v ktorej žena pláva v bazéne a napadne ju duch. Chvíľami to pripomína Spielbergove Čeľuste. "Bolo zložité vytvoriť atmosféru strachu a napätia, keď si niekto iba tak pokojne pláva v bazéne," pripúšťa Bowman. "Scenár skrátka potreboval pozdvihnúť po vizuálnej stránke, pretože všetko sa odohráva v interiéroch a interiéry pôsobia klaustrofobicky. Cítil som, že práve to je moja úloha. Nakoniec som na tú epizódu veľmi hrdý."

Vedúci výroby Robert Goodwin súhlasí: "Bolo pre mňa dosť nepríjemné sledovať denné práce, pretože ten človek bez nôh a rúk bol nesmierne realistický a znepokojujúci. Toby Lindala to zvládol neuveriteľným spôsobom tak, že do postele vyrezal otvory, takže všetky končatiny boli ukryté pod posteľou. Naozaj to bolo celkom realistické. Herca, ktorý hral toho amputovaného muža, Iana Traceyho, sme sa snažili získať tri roky. Pochádza z Kanady a pravdepodobne by sa mohol stať seriálovou hviezdou, ale odmieta sa presťahovať do Los Angeles. V tejto epizóde sme tiež kombinovali rôzne druhy trikov a Rob Bowman to zvládol naozaj dobre."

Tím zvláštnych efektov upravil záber, v ktorom sa generálova asistentka utopí v bazéne tak, že ku dnu pripevnili kábel, ktorý herečku sťahoval dolu. Mat Beck a David Gauthier tiež spojili svoje sily na vytvorenie dojmu, keď sa cez ženu prevalí mohutná vlna. "Mat a ja sme spolupracovali relatívne úzko," hovorí vedúci výroby špeciálnych efektov David Gauthier. "Vždy mi zišlo na um, čo by mal urobiť on, a jemu zišlo na um, čo by som mal urobiť ja." Podobne jedného z členov štábu až po hlavu zakopali do piesku. Ten sa potom musel pri scéne, keď je zavraždený ten chlapec, vymrštiť zo svojho nedobrovoľného úkrytu. Beck celý záber pre efekt opticky zväčšil. Vznikla z toho dokonalá ilúzia. Pri sekvencii, keď 'Rappo' sotí Muldera a generála cez miestnosť, použili prístroj pomenovaný Air Ram. Použili stlačený vzduch, ktorý - keď sa vypustil - vytvoril efekt katapultovaného človeka.

"Bola streda, desať hodín večer a my sme mali nie práve najlepšie vyzerajúceho počítačovo vytvoreného ducha," spomína na ďalšie horúce chvíle autor vizuálnych efektov Mat Beck. "Nedalo sa nič robiť, technici pracovali celú noc, aby ten záber stál za to," smeje sa.

Rozhovor s Johnom Shibanom o tejto epizóde je k dispozícii na tejto stránke.