"Z hľadiska zvláštnych efektov šlo o náročnú epizódu," hovorí producent Joseph Patrick Finn. "Obzvlášť po technickej stránke. Je veľmi ťažké zaujímavo nasvietiť celú epizódu, keď herec nesmie vrhať tieň."

Vedúci výpravy Graeme Murray vysvetľuje: "Pre nás to znamenalo poriadny kus práce. Niečo sme nakrútili vo výskumnom ústave pre atómovú fyziku, hlavne urýchľovač a počítače, bez ktorých by to nešlo. Bolo to prostredie nabité technikou. Ako kontrast sme použili nemocnicu a vládny vedecký ústav, kde prebiehalo vyšetrovanie."

"Scenár napísal autor, ktorého som obdivoval ešte predtým, než vôbec vznikli Akty X," hovorí vedúci výroby Chris Carter. "'Prítmie' je podľa mňa naozaj populárna epizóda. Možno je v nej trochu viac vedeckej fikcie než v ostatných epizódach, avšak pracujeme v nej s niekoľkými naozaj pôsobivými vedeckými faktami, ktoré tomu príbehu pridávajú dôveryhodnosť. Vyriešiť problémy s nasvietením naozaj nebolo ľahké, ale režisér našťastie predtým pracoval ako kameraman, takže to zvládol."

Scenár k tejto epizóde napísal Vince Gilligan, ktorý sa neskôr stal jedným z najobľúbenejších scenáristov Aktov X. V roku 1993 písal filmové scenáre. V tom čase svojej agentke spomenul, že je veľkým fanúšikom nového seriálu pod názvom Akty X. Dohodla mu stretnutie s Chrisom Carterom. Bolo to v polovici druhej série seriálu. Na danom stretnutí sa spoznal s Chrisom a Howardom Gordonom. Slovo dalo slovo a predostrel im nápad, na ktorý prišiel uplynulú noc v hotelovej izbe. Z tohto nápadu neskôr vznikla epizóda 'Prítmie'.

A bol to odvážny nápad. V izbe začal Vince rozmýšľať nad svojím tieňom. Položil si zaujímavú otázku: 'Čo keby ten tieň ožil?' Hneď na druhý deň potom, ako sa stretol s Chrisom, dostal za úlohu napísať scenár pre Akty X. To bol z jeho strany slušný výkon, keďže o producentoch Aktov X je známe, že sa vyhýbajú scenárom od externých scenáristov. Vince však dostal šancu a chopil sa jej. "Povedali mi: 'Daj sa do toho,'" spomína si scenárista Vince Gilligan. "Viem, že to znie až nechutne jednoducho. Keby som vopred vedel, že hneď na prvom stretnutí, na ktorom sme sa spoznali, sa ma hneď budú pýtať na moje nápady, zmocnila by sa ma oveľa väčšia nervozita."

Vince sa teda vrátil domov a začal písať scenár k epizóde 'Prítmie', pričom na scenári cez telefón a fax spolupracoval s producentmi seriálu. Chris už predtým čítal jeden z Vinceových filmových scenárov a zapáčil sa mu štýl, akým Vince píše. "Z Chrisovej strany to na mňa bola stávka bez istoty. 'Prítmie' potrebovalo ešte ďalšie úpravy, pretože som nevedel, že potrebovali zapracovať na niektorých postavách. Napríklad Pán X v mojom pôvodnom scenári vôbec nevystupoval, lebo príbeh si ho nevyžadoval. Ale oni ho v tej epizóde potrebovali mať, pretože ho chceli využiť v neskoršej epizóde a chceli ho divákom opäť pripomenúť."

Napriek niekoľkým úpravám Chris Carter Gilliganovi zavolal asi týždeň po premiére epizódy v televízii a ponúkol mu prácu na seriáli. Bolo to poriadne prekvapenie. Tak sa nakoniec epizóda 'Prítmie' stala epizódou, na ktorú mal Vince ako jej scenárista najmenší vplyv. "Keď som napísal prvú verziu scenára, nevedel som, čo všetko si v televízii z hľadiska rozpočtu môžu dovoliť. Z toho, ako som seriál sledoval a bol som jeho fanúšikom, som si myslel, že si môžu dovoliť urobiť čokoľvek. Preto by produkcia mojej prvej verzie scenára stála okolo 13 miliónov dolárov." Každá epizóda Aktov X sa v tom čase nakrúcala po 2 až 2,5 milióna dolárov. "V prvej verzii scenára sa ten tieň neustále rozrastal. Pohyboval sa nezávisle od vedca a šiel po ľuďoch. Na záver v miestnosti s neutrónovým urýchľovačom sa ten tieň neudržal a ešte viac sa rozrástol a Mulder musel vyskočiť zo stoličky a zavesiť sa na stropnú rúru, aby sa mu vyhol. Muž s cigaretou ten tieň neskôr uzatvoril v tom archíve v Pentagone. Bol to taký bláznivý nápad. Chris Carter a ostatní odviedli dobrú prácu s tým, aby ten príbeh vrátili späť do reality."