Pravda o štvrtej sérii

Zdalo sa, že v štvrtej sérii bolo načase, aby sme sa seriál pokúsili dramaticky viesť na nové teritórium.

Štvrtá séria sa pre mňa začala dobre, lebo to bolo po prvý raz, čo Muž s cigaretou záchranou života pani Mulderovej v skutočnosti urobil niečo dobré. Mimozemskému lovcovi som povedal, že ak zabijeme jeho matku, Mulder pre nás bude oveľa nebezpečnejší, lebo nemá prečo žiť – nejaký taký nezmysel. Teda, ja neviem, mimozemskí lovci sú možno dobrí v zabíjaní mimozemšťanov, ale možno im vytrieť zrak.

'Herrenvolk' bola pravdepodobne najťažšia a v mnohých ohľadoch jedna z najbolestnejších epizód, aké som kedy urobil. Mali sme tisícky a tisícky včiel. Boli to trúdy. Vraj neštípu, ale čuduj sa svete, hŕbu ľudí poštípali. Pamätám sa na malé dievča – mali sme sekvenciu, kde som mal záber na trojicu, na troch z nich, ako tam stáli, a bola to pomerne dlhá scéna, pravdepodobne vyše minúty či koľko. A na samotnom začiatku to malé dievča dostalo žihadlo a ona sa v skutočnosti udržala cez celú scénu. Ja som o tom ani len nevedel, až kým nebolo potom, a ja som konečne povedal ‘strih’ a ona spustila ‘Waaaaah!’, skrátka totálne vybuchla. A David hovorí ‘Do toho, ideš sa zodrať’. Ja som sa v skutočnosti pričinil a zohnal som jej – vyrobil som purpurové srdce, plaketu s purpurovým srdcom, a postaral som sa, že jej ju darovala Gillian.

So včelami sa pracuje veľmi zložito, lebo je prirodzene ťažké zohnať trénované včely. Nikdy sme to nerobili. Ako s väčšinou vecí v Aktoch X, najprv sme to napísali a potom sme sa snažili prísť na to, ako to neskôr urobiť.

Keď ich po prvý raz nakrútili, bola to zaujímavá situácia, lebo ich museli spomaliť, aby neuleteli, a tak ich máličko schladili a ony prirodzene zostali také letargické, že ich tam hodili a všetky akosi padli.

Bol to naozaj trik, aby tie včely - niektoré z nich sú skutočné živé včely a niektoré z nich sú počítačovo vytvorené včely – aby slúžili, a museli ste to urobiť v rozmanitosti strihov, čo znamená, že každý z tých strihov, každý z tých uhlov, je novým počítačovo vytvoreným elementom. A to sa nakoniec ukázala byť jedna z najťažších vecí – aby sa zdalo, akoby sa všetky včely krútili rovnako cez sériu veľmi komplikovaných strihov.

Počas seriálu sme robili to, že postavy, ktoré boli neuveriteľne dôležité a pre príbehy integrálne, sú náhle, totálne nečakane zabité, a ja som hrdý, že môžem povedať, že som naozaj zopár z nich zabil. Zabil som Muža z Pentagonu a zabil som Melissu a zabil som Mulderovho otca. Rád hovorím, že kedykoľvek nejaký herec na rozpise nakrúcania uvidel, že režíruje Bob Goodwin, myslím, že z celej veci zostal trochu nervózny. Bola to tiež epizóda, v ktorej sme zabili Stevea Williamsa, v ktorej sme zabili Pána X. Zabil som ešte niekoho iného – zabil som aj Pána X! A tiež sme to museli nakrútiť dvakrát či trikrát predtým, ako sa nám to podarilo.

Keď som sa dostal domov a prečítal som si epizódu 'Domov', pomyslel som si, že to je moja chvíľa urobiť klasický filmový kúsok. Bol som vychovaný na filmoch o Frankensteinovi - Boris Karloff, Lon Chaney mladší bol za Vlkolaka mojím obrovským hrdinom. Keď som si prečítal toto, pomyslel som si, že klasickejší hororový scenár už ako režisér nikdy neuvidím.

Spomínam si, že keď prišiel scenár pre epizódu 'Domov' a bol poslaný hore do Vancouveru, producent tam hore, J. P. Finn, zašiel za mnou a povedal, že si myslí, že tentoraz sme zašli priďaleko. Myslel si, že to posúva hranice dobrej chuti, keď sme naznačili, že v tej epizóde dochádza k incestu. Ja som ho uistil, že by to bolo urobené s chuťou, a verím, že aj bolo.

Ja pevne verím tomu, že viac ako pobúrenie z toho, že šerifa a jeho manželku ubili na smrť, a z incestného rodinného vzťahu s rodinou Peacockovcov, podľa mňa tá epizóda ľudí vydesila preto, lebo sa pohrávala s ich prvým strachom v živote, že je niečo pod posteľou. A to je podľa mňa to, čo Ameriku otravovalo a podľa mňa si to vôbec neuvedomili. Desivé obrázky. To o tom je tento seriál.

Pôvodne nám povolili tú mixáž, že dieťa plakalo a znelo veľmi choro. Postavili sa vám z toho vlasy na šiji. A záverečný záber toho úvodu bol záber na takú veľkú hrudu hliny priamo v kamere, akoby to bol uhol pohľadu toho dieťaťa a jeho slabý krik stíchne.

Keď sa to dieťa narodilo, narodilo sa živé a my sme ho živé pochovali a ono plakalo a my sme ho pokryli hlinou a bolo to naozaj desivé úvodné dejstvo, také desivé, že cenzori povedali ‘Ó, nie, nie, to dieťa nemôže vydať ani hlások, od nástupu je mŕtve.’

Skutočne som tomu nerozumel. Spoločnosť sa musí brániť a boli ľudia, ktorých táto epizóda celkom pobúrila. Ale je v tom nejaký odznak, nejaká vďačná skúsenosť - pomyslieť si, že som režíroval epizódu, ktorú z televízie vypovedali. Je to ako život v krajine tretieho sveta. Sme zakázaní v Budapešti, epizóda „Domov“ bola zakázaná v Spojených štátoch.

'Domov' je naša najkontroverznejšia epizódu, rozhodne v oblasti cenzúry. Ale myslím si, že sa u ľudí pravidelne objavuje na ich zoznamoch obľúbených epizód, lebo nie je len strašidelná, čo je, ale je veľmi zábavná a Mulder a Scullyová v nej vtipkujú, sú spolu veľmi zábavní.

Písal som epizódu 'Malé ryby' a bol som v polovici scenára a uvedomil som si, že existuje jediná osoba, jedna jediná osoba, ktorá by mohla hrať úlohu Eddieho van Blundhta.

A ja hovorím ‘Tak čo hrám? Nejakého takého dobre vyzerajúceho, pekného chlapíka? A hľadám pravú lásku?’ A on hovorí ‘Nie, hráš tlstého, škaredého stratenca, ktorý oplodňuje ženy. V zásade ich znásilňuje, lebo sa narodil s chvostom.’ ‘Ó, fajn, Vince, vďaka. Pošli mi ten scenár.’

Premýšľal som o tom a hovorím si ‘No páni,’ a zavolal som mu späť a povedal som ‘Darin, tak o tebe neuvažujem. Nemyslím si, že si stratenec.’ A on povedal ‘Áno, no čo už...’

Tak ako vie každý, kto videl tú epizódu, tak okrem toho, že je skvelý scenárista, je to skvelý herec, je veľmi prirodzený.

Toto je podľa mňa jedna z tých epizód, ktoré ukazujú znamenitú elasticitu, ako tomu hovorím ja, rozpätie seriálu, že sa môže uberať aj nejakým divokým smerom, ako epizóda o dieťati s chvostom, a my prídeme na to, ako ju premeniť na dojemnú epizódu v zásade o Mulderovi a Scullyovej a ich ohľade jeden k druhému.

'Leonard Betts' bol jeden z najfantastickejších netvorov, na akých sme prišli, ale takisto bol jeden z mojich obľúbených, lebo akokoľvek bol podivný – jedol rakovinové nádory, aby prežil, ak ste mu odsekli hlavu, narástla mu späť, a ak bol zranený, vykúpal sa v peroxide vodíka – bol to skutočne skvelý chlapík.

Keď som natočil epizódu 'Leonard Betts', naučil som sa niečo o réžii Aktov X a od tej epizódy to používam: že dokonca aj vaši zloduchovia musia mať srdce.

Na tej postave mám rád to, že nie je zlomyseľný, len si nemôže pomôcť a to z toho preňho robí dilemu. Cíti ľútosť nad tým, čo robí, a to pre nás bolo niečo iné. Aj ten fígeľ s oddelenou hlavou, keď Scullyová robí pitvu a otvoria sa mu oči. A pohnú sa aj ústa, tak ako si spomínam, čo bol úžasný maskérsky kúsok, keď pre herca zhotovili nástavec a ten mu zapadol pod krk a tak ako tomu rozumiem ja, bol to v zásade falošný krk, takže on tam ležal a len si robil svoju prácu a jeho telo sa akosi zohlo pod stôl.

On tam pod tým ležal pravdepodobne hodinu a pol, dve hodiny, kým to naňho nasadili, ale keď boli hotoví, vyzeralo to len ako hlava ležiaca na stole a bolo veľmi zvláštne rozprávať sa s tou hlavou ležiacou na stole, dávať mu pokyny, lebo to bolo tak, akoby ste skutočne uverili, že ten chlap je teraz redukovaný len na hlavu. Bolo to znamenité.

Vedeli sme, že potrebujeme dobré ukončenie tretieho dejstva epizódy 'Leonard Betts', a tak ako si spomínam, objavilo sa toto ukončenie, keď sme sa Frank Spotnitz, Vince Gilligan a ja prekonávali navzájom a prehadzovali sme si myšlienku, čo v tej malej miestnosti môžeme urobiť, čo len... čo sme predtým v seriáli nerobili, čo ste nikdy nevideli, a čo sa hodí k tej postave a je to vzrušujúce a strašidelné. Vedeli sme, že tam chceme nejaké zhadzovanie kože a narodenie, lebo sme si povedali ‘Fajn, tento chlapík je evolučným skokom, reprodukuje sa inak ako všetci ostatní.’ A hovorili sme o rozdelení tiel, možno sa rozpolí, a keď niekto – na moju česť si nedokážem spomenúť kto - keď niekto povedal ‘von z jeho úst’, všetci sme vedeli, že presne to bolo to pravé.

A tá epizóda získala pridanú prémiu tým, že došlo k tomu, že Leonardova schopnosť zistiť v ľuďoch rakovinu nakoniec viedla k prekvapeniu a šoku na záver tej epizódy zo zistenia, že chcel zaútočiť na Scullyovú, lebo - tak ako povie:

(Leonard: Je mi ľúto, ale máte niečo, čo potrebujem.)

Úprimne povedané, obávali sme sa, že ľudia to nepochopia, pomysleli sme si, že niektorým členom obecenstva to dôjde a niektorí to nepostrehnú, a na moju česť na Internete nasledujúce ráno, vlastne ešte v ten večer, keď sa začali hromadiť príspevky, chápali to všetci, všetci sa búrili: ‘Čo sa bude diať? Scullyová má rakovinu.’ Takže to fungovalo veľmi pekne, bol to veľmi pekný spôsob, ako to urobiť bez toho, aby sme na to zasvietili svetlom.

Dávalo to dokonalý zmysel, že – veď viete – myslíte si, že Scullyovú uniesli mimozemšťania, a tie ostatné unesené ženy dostali rakovinu, tak prečo by ju nemala dostať aj Scullyová?

V tej chvíli sme tomu boli oddaní. Keď raz poviete, že Scullyová má rakovinu, už to prepuklo a nemôžete to nechať len tak. Vedeli sme, že odtiaľ sa musíme pohnúť k epizóde 'Memento Mori'.

Ešte veľmi zavčasu sme hovorili s Gillian a povedali sme jej, že jej postave chceme dať rakovinu a ona bola podľa mňa prirodzene potešená, ak vás môže potešiť to, že vám dávajú rakovinu, lebo to pre ňu ako herečku bolo niečo nové. Bola to eskalácia postavy a v tomto bode si už všetci veľmi pohodlne či nepohodlne zvykli na svoje úlohy, keďže sa od nich žiadalo, aby robili veľa toho istého, aby hrali veľa tých istých rytmov, lebo seriál je primárne investigatívny a je procedurálny. A tak naraz, keď sa príbeh zmení na veľmi osobný, myslím, že herečka to vidí ako obrovskú príležitosť.

Keď sa na tú epizódu pozriete, je tam reakcia brata, o ktorú sme pre čas nanešťastie museli prísť, ale ja dúfam, že ľudia tú scénu môžu vidieť, lebo herec Pat Skipper bol ohromný.

Je tam reakcia matky, Mulderova reakcia, každý to berie inak a každý v odozve na to urobí niečo iné – aj Skinner – a nám to dalo šancu, aby sme všetci na otázku rakoviny zareagovali inak.

Veľké starosti nám robilo to, ako na to môže zareagovať Mulder, a my sme chceli, aby zareagoval hrdinsky, ale David Duchovny trval na tom - a ja myslím, že mal pravdu – aby Mulder nebol príliš hrdinský, aby prešiel rozmanitosťou emócií, cez ktoré ľudia môžu prechádzať a aj prechádzajú.

V jednej chvíli bol Skinner pod palcom Muža s cigaretou a potom sa spod neho dostal, a teraz sa do tej situácie vracia tým, že sa snaží zachrániť Scullyovej život a aby Muž s cigaretou Scullyovej dal liek na jej rakovinu.

Takže sa ešte raz vracia do situácie, v ktorej byť nechce, ale pre svoju oddanosť Mulderovi a Scullyovej to urobí.

Myslím, že epizóda 'Memento Mori' urobila to, že len vzala všetky elementy, ktoré boli postupne rozvinuté počas predchádzajúcich rokov a spojila ich do jedného neuveriteľne skvelého balenia.

Tá bola v skutočnosti zábavná, lebo bola... oni prirodzene postavili kanalizačnú rúru, takže sme v skutočnosti museli vstúpiť do kanalizačnej rúry. Bola to len naozaj veľká lepenková rúra, dolu pozdĺž ktorej boli nejaké svetlá – prepáčte, že som vám vyfúkol ilúziu. Ale priestor, ktorý vyrobili, bol taký malý, že urobili jedine to, že šupli kameru na nejaké vrecia s pieskom dolu pozdĺž rúry a potom mi podali malú klapku a len povedali ‘Fajn, oznám to sám.’ A tak som tam mal natlačený malý laptop a potom som musel zodvihnúť klapku a povedať ‘Fajn, toto je scéna 18, záber 2.’ Klik. A potom som ju položil a zdvihol som laptop, ‘Mulder, nie je ti nič?’ ‘Fajn, strih!’

'Tempus Fugit' v latinčine znamená „čas letí“, čo je hra slov, lebo počas priebehu tej epizódy počas dvoch letov lietadiel dôjde ku zmiznutiu času, čo bol fenomén spájaný s mimozemšťanmi, s UFO-m, je to pre vás jedna z indícií, že ste mali blízke stretnutie.

Miesto havárie v epizóde 'Tempus Fugit' bolo veľmi pôsobivé, lebo sme urobili záber zo vzduchu, takže keď sme prešli ponad miestom havárie, vyzeralo to tak, že to trvalo večnosť, čo aj trvalo, ale nebola to v skutočnosti ani tak stavba ako trosky. Bolo to viac ako pol akra slatiny a boli to spálené ruiny - v skutočnosti sme niekde našli havarované lietadlo, myslím, že v Južnej Karolíne, a previezli sme ho krížom cez celú krajinu až tam, kde sme tú scénu nakrúcali. Mali sme veľkú chvostovú sekciu a veľa z toho bol skutočný vrak z leteckej havárie.

Pri opätovnom vytvorení tejto havárie sme ju chceli vytvoriť takú autentickú, ako to len bolo možné, a mali sme oficiálneho predstaviteľa NTSB, ktorý prišiel ako náš technický poradca a povedal nám, že všetko zodpovedalo miestu havárie, absolútne vierohodne, okrem zápachu, o ktorom povedal, že je to niečo, čo by ste skrátka nikdy nedokázali vytvoriť opätovne. Spomínam si, že Gary Allen, umelecký vedúci tej epizódy, povedal, že to bolo po prvý raz, čo mal naozaj pocit, že jeho štábu ich práca nahnala strach, čo je vždy dobrá vec, keďže tu sa snažíme vytvoriť strašidelné príbehy, a preto pomôže, ak to vystraší aj nás.

V druhej časti sme museli zinscenovať to, čo sa naozaj stalo v tom lietadle chvíľu pred tou haváriou.

Fígeľ v tom scenári, únos von z lietadla vo vzduchu, bol nápad Davida Gauthiera, ktorý nám robil špeciálne efekty. Chcel postaviť lietadlo, atrapu interiéru, a aj ju postavil – myslím, že bola dlhá 25 metrov, a mal ju 180 centimetrov nad zemou na takých obrovských hydraulických baranoch. Bolo v nich 1 500 litrov hydraulickej tekutiny. A tie lietadlo hojdali 22 stupňov v každom smere, a tak ako si spomínam, takisto ho tlačili hore a dolu. A všetko to bolo vybavené počítačom, akýkoľvek program, ktorý ste tam chceli, mal celý ovládací panel, a stavba mu trvala viac ako 6 či 7 mesiacov.

Spomínam si, že som to sledoval na denných prácach a len som sa smial, čo sa stáva často, keď pracujete na seriáli ako Akty X, lebo – a niežeby to bolo zábavné – natoľko sa tešíte, že je hrozné, že ste pobavení tým, akí ste úspešní, lebo viete, že to zabralo, a to sa nestáva veľmi často, ale keď sa to stane, nemôžete inak, len sa smiať zo spokojnosti.

Všetko to bolo skutočné, nebolo to vytvorené počítačovo, Keď tí ľudia vyleteli z toho lietadla do priestoru, boli na 12 či 15-metrových ozubených pásoch a my sme ich len vymrštili von z toho lietadla do temnoty javiska, ktoré sme obalili načierno a pre atmosféru sme dovnútra dodali trochu dymu. Na tom pľace sme boli tri dni a s komparzistami sme lietali hore a dolu, a ja som si pomyslel ‘Nuž, ak v lietadle padáte, máte o tom čas premýšľať a prebehnete každou emóciou.’ Pomyslel som si, že poniektorí ľudia by sa modlili, poniektorí ľudia by kričali, poniektorí ľudia by nehybne sedeli, poniektorí ľudia by držali svoje manželky – musí to byť zmiešané, a hoci to nikdy nechcem prežiť, šupol som sa do padajúceho lietadla a pomyslel som si, aké to musí byť, a toto je to, na čo som prišiel.

Epizóda ‘Getsemani’ bola jedna z tých epizód s veľkou myšlienkou o existencii či neexistencii Boha.

Došlo k tomu, že Mulder odišiel hľadať dôkaz existencie mimozemšťanov. Ide a uvidí, alebo nakoniec uvidí tento kúsok dôkazu v ľadovej jaskyni vysoko v horách, a my sme tú ľadovú jaskyňu potrebovali opätovne vytvoriť, keďže bola veľmi dôležitou súčasťou rozprávania príbehu, a nakoniec sme ju opätovne vytvorili, alebo vytvorili, v mraziarni, ktorá bola boxom na mrazené potraviny či mäso alebo čo – v obrovskej mraziarni, v ktorej sme mohli znížiť teplotu na bod, keď sme mohli ľadu zabrániť, aby sa topil, ale aj snehu, ktorý sme tam priniesli, ale mohli sme vytvoriť aj paru z hercov. A stáva sa z toho okamih, keď sa Scullyová s Mulderom rozíde, nechce k tomu patriť, k tejto jeho križiackej výprave, k jeho hľadaniu jeho svätého grálu.

Viedlo to ku skvelému nerváku, keď ste mali pocit, že Mulder bol na konci mŕtvy a keď sa potom prirodzene nasledujúcu sériu vrátil, a my sme zistili pravdu o tom, čo sa stalo.

A na záver sa to stane veľmi osobné, lebo ona následkom toho stratí Muldera, ale v skutočnosti zistí, že ho vôbec nestratila, ale keďže ide o záverečnú epizódu série, vedie k úvodnej epizóde piatej série.

Stále smerujeme tým smerom, ku koncu seriálu, k rozriešeniu Mulderovho hľadania jeho sestry, atď. Všetko to ide v smere, ktorý Chris pôvodne naplánoval, a napriek tomu sme urobili niektoré veľmi, veľmi obšírne obraty – Scullyovej rakovina bola obratom, Mulderova zjavná smrť na konci štvrtej série bola ďalším obratom, existovali aj komediálne obraty - na ceste sme toho urobili veľa, mytológia istým spôsobom prišla a odišla.

Ak si sadnete a pozriete si všetky mytologické epizódy za sebou, uvideli by ste, koľko nápadov a obrazov a myšlienok, ktoré sme spomenuli jeden rok, sa vráti o dva či tri roky neskôr. Je to veľmi bežné, nie je to nezvyčajné, a podľa mňa je to súčasť toho, čo podnietilo naše vytrvalé publikum, lebo ak ste fanatik, ak naozaj sledujete detaily, budete odmenení, lebo je toľko vecí, ktoré sa prenášajú z pilotnej epizódy do prítomnosti.

Štvrtá séria bola v mnohých ohľadoch veľmi zložitá séria. Ja som nemohol pracovať usilovnejšie, väčšina z nás nemohla pracovať usilovnejšie, bol to taký zázrak, že sme v skutočnosti urobili všetko, čo sme chceli urobiť.

A to je na Aktoch X pre režiséra vzrušujúce - pre mňa, pre Roba Bowmana, to preto sme takí nadšení, že sme tu boli, to preto sme tu zostali - v televízii skrátka takéto príležitosti nedostávate - robiť také kreatívne veci, veď viete. V televízii nedostávate príležitosti robiť filmovú prácu, a Chris Carter vám také príležitosti dáva v scenároch, ktoré vám dáva do rúk. Na Aktoch X je to len ďalší deň!