Pravda o prvej sérii

To, čo nevidíme, čo si predstavíme, čo len naznačíme, je vždy strašidelnejšie ako to, čo sa naozaj objaví na obrazovke. Ľuďom som stále opakoval, že chcem robiť strašidelný seriál, chcem robiť strašidelný seriál, ale nikto ma nepočúval. Zašli sme do televízie, nadhodili sme im nápad na Akty X, nie raz, ale dvakrát, a na druhý pokus koncept nakoniec kúpili. Myslím, že sa to natoľko nepodobalo ničomu v televízii, že naozaj nevedeli, čo si o tom majú myslieť.

Keď som spoznal Chrisa, mal naplánovanú hru pokiaľ ide o to, kde sa seriál bude nachádzať v priebehu toľkých rokov.

Bol som dosť unesený. Keď som po prvý raz uvidel pilotnú epizódu, považoval som ju za jedinečnú, jednu z najlepších pilotných epizód, aké som počas rokov videl.

Keď som dostal prvý scenár a začal som o ňom s ľuďmi hovoriť, uvedomil som si, že to bude niečo veľmi výnimočné, niečo veľmi kvalitné a bola to úžasná príležitosť pridať sa k seriálu, ktorý bol vo svojich počiatkoch, pri svojom zrode, a my sme rozprávali dobré príbehy, o ktorých ľudia v skutočnosti rozprávajú ešte aj dnes.

Seriál si začal žiť svoj vlastný život. Vzrušujúce na tom bolo to, že sa nám vyvíjal pred našimi vlastnými očami.

Aj to je súčasťou zhonu. Prečítate si scenár a hovoríte si: 'Ako to dočerta urobíme?' A potom, keď na niečo prídete, to je potom naozajstná zábava, to je naozajstná radosť.

Vedel som, že to bude jazda, keď sme po prvý raz začali vyrábať hlavné titulky. Chris našiel videooperátora a hovorí: 'Mohli by sme tú tvár roztiahnuť?' A tak sme ju tým videosystémom roztiahli a stal sa z toho ten slávny obrázok v hlavných titulkoch.

Chris poslal tony CD-čiek a hovorí: 'A na tomto CD-čku sa mi páčia bubny a na tomto sa mi páči vokál a ten gitarový tón, ktorý sa tu opakuje, je naozaj super, a bla, bla, bla...' A mne sa z toho začína točiť hlava a hovorím si: 'Páni, čo si s tým počnem?' A položím lakeť na klaviatúru a mám tam nejaký nástroj na ozvenu, ktorý vydával taký opakovaný zvuk: 'da-da-da-da, do-da-da, do-da-da,' viete, a z toho sa stal hudobný sprievod.

Hudba a výzor hlavných titulkov stúpli na novú úroveň, na niečo nezvyčajné, čo sme v hlavných titulkoch v televízii ešte nikdy nevideli.

Bolo vidieť, že robia niečo naozaj iné, keď sme tam prišli a videli sme, ako to nasvietili. Je tam poriadna tma, my prídeme na pľac a vidíme, že je tam tma ako vo vreci a hovoríme si: 'Hej, veď to ešte ani nenasvietili, tak pôjdem späť do šatne--' 'Nie, nie, môžeme začať.' 'Ale veď tu máte baterku a niečo tu prechádza cez žalúzie, to je všetko? To je to, čo--?' 'Áno, áno, práve to používame.' 'Páni, to je super.'

Prvú sériu sme všetko urobili správne a urobili sme tie správne rozhodnutia a hovorím to len preto, lebo to bol základ, pre ktorý sme postavili aj zvyšok seriálu.

Pýtajú sa ma, odkiaľ pochádzajú Mulder a Scullyová. Fanúšikovia seriálu už samozrejme vedia, že Mulderová sa za slobodna volala moja mama a Scully je priezvisko Vina Scullyho, ktorý bol hlásateľom Dodgers, a keď ako dieťa vyrastáte v Los Angeles tak ako ja, takisto hlas boha.

Seriál mal takú nesmiernu popularitu, že David a Gillian vôbec netušili, čo sa dialo za nimi, keďže v istom zmysle sa tlačili vo Vancouveri a pracovali na seriáli a nevedeli, ako na seriál reagoval svet alebo Spojené štáty. Bolo pre nich celkom zaujímavé otvoriť oči, keď prišli do Los Angeles.

Podľa mňa to súviselo s fanúšikmi na Internete. Lebo vtedy to bolo o alt.tv.x-files, diskusnej skupine, do ktorej sa každý po seriáli napojil a začal o ňom hovoriť.

Od začiatku som bol neoblomný v tom, že Mulder a Scullyová by medzi sebou nemali mať romantickú zápletku. Samozrejme, že som v tom uspel. Pridanie Scullyovej priateľa menom Ethan v pilotnej epizóde bolo pokusom vedenia vytvoriť milostný záujem, keďže mali pocit, že medzi Mulderom a Scullyovou žiadny nie je.

Ako sa ukázalo, bolo veľmi jednoduché Ethana vystrihnúť, lebo len spomaľoval scény, v ktorých ste spolu videli Muldera a Scullyovú, medzi ktorými to naozaj vrelo.

Gillian Andersonová za mnou prišla v druhej polovici prvej série, aby mi povedala, že je tehotná. Objavilo sa veľa nápadov o tom, ako by sme mali s jej tehotenstvom naložiť - mimozemské dieťa bolo jedným z nich. Nakoniec sme sa všetci skupinovo rozhodli, že by sme mali písať okolo Gillianinho tehotenstva a vôbec sa ním nezaoberať pred kamerou. Ale na konci prvej série už zreteľne na Gillian začína byť vidieť, že je tehotná.

V epizóde 'Muž z Pentagonu' je scéna, v ktorej Mulder vidí niečo, čo sa zdá byť vesmírna loď, ktorá preletí priamo ponad ním a osvieti ho tým svetlom.

Bol to dosť hektický deň a v polovici dňa vytiahnu osvetľovacie zariadenie, ktoré bolo v podstate osvetlením z diskotéky zo 70-tych rokov, takže to, čo malo byť tajomnou vyspelou vesmírnou loďou vyrábalo dosť smiešne vyzerajúce farebné kruhy na zemi.

Zavolal mi Dan Sackheim a hovorí: 'Robíme takú pilotnú epizódu a potrebujeme, aby sa dookola vo víre točila kopa listov.' Celý vír s listami sme vytvorili pomocou počítača, ale skombinovali sme ich so skutočnými listami, ktoré sme v lese fúkali na zem.

Všetci boli prekvapení škálou seriálu a aké ťažké ju bolo dosiahnuť.

Kráčal som na pľac a vkročil som do atmosféry ľudí, ktorí chceli vyrobiť niečo lepšie, usilovali sa vyrobiť niečo skvelé. Tá larva, ktorá Mulderovi takmer vliezla do ucha, bola skutočná.

Ten červ bol sčasti skutočnou rekvizitou, ktorá sa v skutočnosti hýbala, a takisto počítačom vytvoreným červom, ktorý sa presvedčivo vrtel.

Postava, ktorú hrá Doug Hutchison, je človek, ktorý vylučuje žlč, ale on sa takisto rozhodol, že to chce hrať celkom nahý. A tak vkročím na pľac a vidím tam celkom nahého chlapa pokrytého lepkavou žltou látkou, čo bolo šokujúce, lebo vidieť nahého chlapa prechádzajúceho sa po pľace je vždy šokujúce, ale myslím, že najhorší pocit som mal z toho, že David Duchovny s tým nahým, mastným, špinavým, prepoteným chlapom musel vstúpiť do výťahovej šachty a musel predstierať, že sa ho bojí, čo na tom bolo zrejme to ľahké.

Jedna z najkomickejších sekvencií, na akých sme museli pracovať, bola v epizóde 'Padlý anjel'. Bol tam netvor, ktorého nemohlo byť vidieť, a tak sme si povedali, nuž...

Fajn, ak to bude v zelenom lese, oblečme toho človeka do oranžového obleku a ja ho potom budem môcť vytiahnuť a dať ho do niečoho tajomného. Mala to byť taká svižná, nebezpečná, akoby dravá príšera, a nakoniec z toho bola tanečníčka v svetlom oranžovom obleku s plutvami a hrbom na chrbte.

Film, ktorý sme z toho dostali v ten deň, keď sme nakrútili toho človeka v gumovom obleku, bol natoľko komický, že som počul smiech vychádzajúci z rozličných premietacích miestností v štúdiách.

Vždy sa ma pýtajú, aké sú moje obľúbené epizódy. Dve epizódy, ktoré mi prichádzajú na myseľ, sú 'Ľad' a 'Tam za morom', ktoré boli podľa mňa vynikajúce a skutočne pomohli ustanoviť, čím Akty X môžu byť.

Tipujem, že mojou obľúbenou epizódou je moja prvá epizóda, 'Ľad'. Bola to zaujímavá epizóda, lebo všetci herci, všetky postavy boli väčšinou na jedinej lokalite a bola zábava situovať Scullyovú a Muldera do miest, v ktorých ešte predtým neboli.

Myslím, že to bola posledná epizóda prvej série, 'Erlenmeyerova nádobka'. Bola to veľká, veľká epizóda, veľmi vzrušujúca hudba, a moja obľúbená.

V epizóde 'Tvary' bola sekvencia okolo ohňa. Ak máme ľudí stojacich okolo tej nádhernej horiacej hranice, nasvieťme ich tak, akoby boli jej súčasťou.

Vlastne som zašiel do časti Vancouveru, kde mali každý týždeň zhromaždenie domorodí Indiáni. V podstate som tam tých ľudí schmatol a obsadil som ich a urobil som z nich súčasť epizódy, keďže som si povedal, že jej to dodá veľa autentickosti.

Či na nich verím? Nuž, na moje telefonáty neodpovedajú.

Niečo tam vonku byť musí. Je tam veľa hmoty a veľa vesmíru. Neverím však, že ide o malých šedých mužíčkov s veľkými očnými jamkami a lietajúcimi taniermi.

Hovorím si, že by od nás bolo dosť arogantné myslieť si, že v takom veľkom vesmíre sme jediní. Ale ak lietajú miliardy svetelných rokov, len aby nejakému vidiečanovi zasvietili svetlom do zadku, tak o tom pochybujem. Chápete, čo tým myslím?

Či verím na mimozemšťanov? Mohol by som vám to povedať, ale musel by som vás zabiť.

Obzerám sa späť nielen sedem rokov na začiatok prvej série Aktov X, ale v skutočnosti osem rokov, lebo mi trvalo takmer rok nadhodiť, napísať, predať a vyrobiť pilotnú epizódu Aktov X, aby ju mohli odvysielať v septembri 1993. Obzerám sa späť po našich prvých krokoch vpred, ako sme si skúšali cestu neznámom, čo je podľa mňa dobrá metafora pre Akty X.

Keď sa obzriem po prvej sérii Aktov X, veľmi rád spomínam na všetkých a na všetko, čo som robil. Všetci sme sa v práci dosť snažili a je milé vyrobiť niečo, na čo ste hrdí.

Je veľmi vzrušujúce byť v istom zmysle súčasťou kultúrnej histórie deväťdesiatych rokov, takže nech so mnou bude po stránke kariéry odteraz čokoľvek, nie som si istý, či sa to bude dať celkom porovnať so skúsenosťou s Aktami X.

Naozaj je to tak, akoby na nás niekto dával pozor. Vždy som klopal na drevo, keď sa ma pýtali na seriál alebo mi o ňom robili komplimenty, lebo som poverčivý, že stále pracujeme pod nejakým magickým kúzlom a bol by som nerád, keby to kúzlo pominulo.