Epizóda 'Papierové srdcia', ktorú možno klasifikovať ako pseudo-mytologickú, mala elementy konvenčného thrilleru o sériovom vrahovi a takisto typickej záhady z Aktov X. Výsledok, v ktorom sa tieto elementy spojili, bol natoľko vydarený, že obaja Gillian Andersonová a David Duchovny považovali túto epizódu za jednu z najlepších epizód štvrtej série.

Scenárista Vince Gilligan prišiel na nápad na túto epizódu vtedy, keď premýšľal o jednej z najdlhšie trvajúcich zápletiek Aktov X: únose Mulderovej sestry Samanthy. Gilligan si položil otázku, či namiesto mimozemšťanov Samanthu neuniesol niekto pozemskejší, napríklad nejaký vrah detí. "A nebola by najlepším spôsobom, ako o tom Muldera rýchlo presvedčiť, séria prorockých snov?" pokračuje Gilligan.

Vince Gilligan do svojho príbehu chcel zaradiť postavu fetišistického vraha, ale nie takého, ktorý jednoducho zohaví svoje obete a odnesie si časti ich tiel domov. "Pôvodne som mal nápad, že vrah si bude brať skutočné srdcia obetí," hovorí Gilligan. "Ale päť minút alebo tak som o tom rozmýšľal a pomyslel som si, že to by zašlo príliš ďaleko. Bolo by to skrátka príliš hrubé. Nikto by to nechcel vidieť. Ja by som to nechcel vidieť." Jeho vrah John Lee Roche teda nakoniec svojim detským obetiam vystrihoval z ich oblečenia kus látky v tvare srdca.

John Lee Roche bol podľa Gilligana tým najskazenejším chlapíkom, akého kedy napísal. Túto postavu napísal konkrétne pre herca Toma Noonana, keďže bol fanúšikom jeho práce. Noonan uvádza, že kľúčom k stvárneniu tejto postavy bolo pomyslenie na - pre nedostatok lepšieho slova - jednostranné priateľstvo medzi sériovým vrahom a Mulderom. "Mulder bol Rocheova spriaznená duša - chlapík, pri ktorom mal pocit, že si s ním naozaj rozumie," hovorí Tom Noonan. "Keby povedal niečo o Samanthe alebo svojich iných obetiach a Muldera by to rozrušilo, pomyslel by si, 'Čo ťa rozrušilo? Toto je náš spoločný život.'"

Gilligan si na hercovom výkone cení najmä to, že svoju úlohu zahral veľmi triezvo. "Je taký úžasne zdržanlivý, že ma z toho doslova mrazí po chrbte zakaždým, keď tú epizódu vidím."

Červený laserový lúč, ktorý sa objavuje v Mulderových snoch a dovedie Muldera na Rocheovu stopu, má svoj pôvod v dobe, keď Gilligan študoval na Newyorskej univerzite a zarábal si tak, že pracoval pre spoločnosť, ktorá vyrábala laserom osvetlené hologramy. Vtedy sa o laserových lúčoch dozvedel všetko, čo potreboval vedieť. V konečnej verzii scenára má laserový lúč modrú farbu. Vyprodukovať a používať modrý lúč je však ťažšie a nákladnejšie ako červený, a preto sa rozhodlo, že v epizóde bude použitý červený lúč. K výslednej podobe lúča a laserových odkazov pre Muldera nakoniec prispela aj počítačová animácia.

Hudobný skladateľ Mark Snow bol za svoju vynikajúcu dramatickú hudbu k tejto epizóde nominovaný na cenu Emmy. Potešil ho najmä hudobný motív, ktorý sprevádzal laserový lúč. Pripúšťa, že to bolo niečo iné ako v ostatných epizódach, "svetlé, čarovné, nič veľmi hrozivé". K tomuto motívu ho inšpirovala hudobná skladba od skladateľa Mendelssohna. Snow takisto poznamenáva, že dostal veľa žiadostí o vydanie hudby, ktorú skomponoval pre záver tejto epizódy. Dodáva však, že hudobná skladba trvala len okolo 30 sekúnd, takže k vydaniu nedošlo. Aj napriek tomu je to však 30 sekúnd jedinečnej hudby.