Gilligan hovorí, že na jej začiatku je muž v súdnej sieni odsúdený za vraždu na smrť v elektrickom kresle. Ukáže sa, že tomuto mužovi sa ustavične sníva rovnaký zlý sen. Odsúdia ho na smrť, pošlú ho do väzenia a jeho sen sa vždy končí jeho popravou v elektrickom kresle. On sa snaží svojho právneho zástupcu, žalobcu, väzenského dozorcu a väzenského kaplána presvedčiť, že vlastne nejestvujú, že existujú iba v jeho sne a ak on umrie, oni prestanú existovať. Oni chcú vedieť, prečo sa tak bojí tej popravy, keď iba sníva. A on im povie, že to je zlý sen a v zlom sne je vždy všetko desivé, aj keď sa to človeku prisnilo už tisíckrát.
Gilligan a Shiban napísali scenár pod nesmiernym časovým tlakom po vianočnej prestávke. Pre mnohé opakujúce sa časti ho napísali rýchlejšie ako zvyčajne. Obom scenáristom sa dokončená epizóda obzvlášť páčila.
Režisér Kim Manners musel divákom zaujímavo podať štyri veľmi podobné príbehy s rovnakými postavami situované na rovnaké miesta. Vedel, že v takomto prípade majú z hľadiska réžie rôzne obmeny osobitný význam.
Niektoré potrebné informácie o činoch jednotlivých postáv a časoch a miestach udalostí neboli v scenári uvedené, a preto ich doplnil asistent réžie Bruce Carter. Tieto informácie potom poslúžili skriptke.
Banka v epizóde vybuchne viackrát, ale samotný veľký výbuch mohli, prirodzene, nakrútiť iba raz. Snímalo ho 11 kamier. Niektoré kamery, ktoré sa nachádzali na záberoch, musel pomocou počítača neskôr odstrániť Bill Millar, ktorý mal na starosti výrobu vizuálnych efektov.