Priamy televízny prenos Superpohára v americkom futbale každý rok v Spojených štátoch pritiahne k televíznym obrazovkám milióny divákov. V roku 1997 sa televízna spoločnosť Fox rozhodla po priamom prenose odvysielať novú epizódu Aktov X. Producenti seriálu sa rozhodli pre vynikajúcu epizódu 'Leonard Betts', ktorú následne sledovalo takmer 30 miliónov divákov.

Podľa spoluscenáristu Johna Shibana sa táto epizóda podobala na dobré epizódy z prvej série. Epizóda mala svoj humor, dobré dialógy medzi Mulderom a Scullyovou, kvalitne spracované špeciálne efekty a navyše je strašidelná a jej zápletka má vedecký základ.

Takisto ide o epizódu, v ktorej sa producenti rozhodli zreteľne naznačiť, že Scullyová má rakovinu, čo bolo význačné rozhodnutie. Na tento nápad už v lete prišiel spoluscenárista Frank Spotnitz. On a John Shiban sa neskôr rozhodli napísať jednu epizódu spolu, keďže počas tretej série sa im dobre spolupracovalo. Spotnitz vysvetľuje, že Shiban si v istom časopise prečítal článok o možných skokoch v evolúcii človeka. Obaja sa tejto myšlienky chopili. Najprv si uvedomili, že rakovina je dnes jednou z najväčších hrozieb ľudstva. Tak prišli na nápad, že človek odolný proti rakovine by sa ňou mohol živiť. To by mohol byť veľký evolučný skok dopredu. John Shiban si vtedy uvedomil, že príbeh by mohol byť jedinečnou príležitosťou pre odhalenie Scullyovej rakoviny. Chris Carter tento nápad privítal. Sám vraví, že celý námet podnecoval k zamysleniu, ale obával sa, že práve preto stratia tých divákov, ktorí ho nepochopia. Nakoniec sa ukázalo, že diváci pochopili a celý nápad prijali s nadšením. John Shiban si pochvaľoval najmä to, že Scullyovej rakovinu v tejto epizóde len naznačili bez toho, aby na ňu ukázali prstom. Podľa spoluscenáristu Vincea Gilligana Scullyovej rakovina dávala dokonalý zmysel, lebo priamo nadviazala na minulosť seriálu.

Bol to práve Vince Gilligan, kto vytvoril pamätihodnú postavu Leonarda Bettsa, z ktorého sa stal človek, ktorý zabíjal iných ľudí kvôli prežitiu. "Na tej postave sa mi páčilo to, že nebola zákerná," hovorí John Shiban. Betts si podľa Shibana skrátka nedokázal pomôcť a bolo mu ľúto, že zabíjal iných ľudí. Pre stvárnenie tejto komplikovanej postavy si vybrali Paula McCranea, ktorý je známy napríklad zo seriálu Pohotovosť. Režisér Kim Manners uvádza, že pri režírovaní tejto epizódy sa naučil, že aj zloduch musí mať v Aktoch X srdce.

Epizóda je pozoruhodná aj svojimi maskami, pre ktoré si McCrane prežil svoje. Maskéri Toby Lindala a Laverne Bashamová boli za svoju prácu na tejto epizóde následne nominovaní na prestížnu cenu Emmy za najlepšie masky. Maskérom sa jednoduchým trikom podaril skvelý kúsok s Bettsovou oddelenou hlavou, keď Scullyová robí pitvu Bettsovej hlavy a na hlave sa otvoria oči a pohnú sa aj ústa. Herec bol jednoducho zohnutý pod pitevným stolom, na povrch ktorého prenikala len jeho hlava. "On tam pod tým ležal pravdepodobne hodinu a pol, dve hodiny, kým to naňho nasadili," uvádza Kim Manners, "ale keď boli hotoví, vyzeralo to len ako hlava ležiaca na stole a bolo veľmi zvláštne rozprávať sa s tou hlavou ležiacou na stole, dávať mu pokyny, lebo to bolo tak, akoby ste skutočne uverili, že ten chlap je teraz redukovaný len na hlavu. Bolo to znamenité."

John Shiban hovorí o ukončení tretieho dejstva tejto epizódy: "Vedeli sme, že potrebujeme dobré ukončenie tretieho dejstva epizódy 'Leonard Betts', a tak ako si spomínam, objavilo sa toto ukončenie, keď sme sa Frank Spotnitz, Vince Gilligan a ja prekonávali navzájom a prehadzovali sme si myšlienku, čo v tej malej miestnosti môžeme urobiť, čo len... čo sme predtým v seriáli nerobili, čo ste nikdy nevideli, a čo sa hodí k tej postave a je to vzrušujúce a strašidelné. Vedeli sme, že tam chceme nejaké zhadzovanie kože a narodenie, lebo sme si povedali 'Fajn, tento chlapík je evolučným skokom, reprodukuje sa inak ako všetci ostatní.' A hovorili sme o rozdelení tiel, možno sa rozpolí, a keď niekto - na moju česť si nedokážem spomenúť kto - keď niekto povedal 'von z jeho úst', všetci sme vedeli, že presne to bolo to pravé."

Fakulta prestížnej Berkleeho hudobnej školy v Bostone bola natoľko očarená prácou Marka Snowa na tejto epizóde, že potom, ako súhlasil, že im urobí prednášku o tom, ako sa vyrába filmová hudba, ho požiadali, aby sa sústredil na zjavne ničím nerušené zmeny atmosféry a striedanie taktov v úvodnej scéne epizódy.