Režisér tejto epizódy Rob Bowman mal počas piatej série seriálu plné ruky práce s celovečerným filmom, ktorý režíroval, a preto počas tejto série režíroval iba dve epizódy. Jednou z nich bola práve epizóda 'Vypínač'. Bowman je za túto epizódu veľmi vďačný a aj medzi fanúšikmi je považovaná za jednu z najlepších samostatne stojacich epizód piatej série.

Scenár tejto epizódy napísali William Gibson a Tom Maddox, autori mnohých známych krátkych poviedok a kníh s tematikou science-fiction. Práca na scenári k tejto epizóde znamenala ich prvú spoluprácu. Výsledkom je napínavá, znepokojujúca a zároveň humorná epizóda Aktov X, v ktorej Mulder a Scullyová prenasledujú inteligentný počítačový systém, ktorý prenikol na Internet a stal sa nebezpečnou hrozbou nielen pre svojich stvoriteľov. "Mám ju veľmi rád," hovorí o epizóde jej režisér Rob Bowman. "Okrem toho, že keď som sa mal chopiť jej réžie, bol som už celkom vyčerpaný, bolo skvelé dostať do rúk scenár Williama Gibsona." Bowman vraví, že to bol najkomplexnejší scenár, aký v Aktoch X kedy dostal. "Bola to veľmi zložitá epizóda hneď z viacerých hľadísk. Po prvé, nebolo bežné, aby sme použili scenár, ktorý napísal externý scenárista. Navyše scenár nebol jasne rozdelený na štyri dejstvá. Trochu sa v ňom odbiehalo od témy. Celé tretie dejstvo tej epizódy predstavovalo Mulderovu halucináciu, pričom sme tam doplnili zopár scén so Scullyovou, ktorá ho hľadá. Ale keď bol v tej nemocnici s tými sestričkami, bolo z toho celé dejstvo. To bol celkom odklon a zabralo to veľa času, predovšetkým vzhľadom na to, že sa nakoniec ukáže, že za to všetko mohol ten počítač. Takže z technického hľadiska pre nás ten scenár predstavoval výzvu. Bolo v ňom veľa informácií a Gibson kládol dôraz na detaily, takže mi trvalo 22 dní, kým som celú epizódu dokončil. Vzhľadom na to, že som mal na pleciach aj celý film, to bolo naozaj dlho. Ale stálo to za to."

Zástupca vedúceho výroby Frank Spotnitz vraví: "Myslím, že to pravdepodobne bola jedna z najnákladnejších epizód, aké sme kedy nakrútili. Rozhodne to bola tá najnákladnejšia epizóda, akú sme kedy nakrútili vo Vancouveri. A jej nakrúcanie tiež trvalo najdlhšie zo všetkých jednotlivých epizód."

Pre Williama Gibsona, autora mnohých sci-fi románov venovaných tematike počítačov a umelej inteligencie, bola práca na scenári pre Akty X televíznym debutom. Gibson tvrdí, že epizóda divákom, ktorí sa v žánri naozaj vyznajú, ponúkne oveľa viac ako akákoľvek epizóda akéhokoľvek seriálu, akú kedy videli. Priznáva sa, že bol prekvapený, že producenti v dialógoch ponechali mnohé z odvolávok, ktoré bežný divák nepochopí. "Je tam veľa humoru, ktorý nie je pre bežného diváka."

Gibson dúfa, že epizóda Muldera a Scullyovú vtiahne do sveta, ktorý pripomína temné vízie filmára Davida Cronenberga. Zápletka, ktorá znamenala nákladnú produkciu, sa točí nielen okolo myšlienky umelého života, ale sofistikovane a realisticky pracuje aj s robotmi a virtuálnou realitou.

Za podmanivý aspekt celej epizódy Rob Bowman považuje myšlienku, že by bolo možné preniesť vašu osobnosť a inteligenciu na sieť a tým sa stanete samostatnou entitou existujúcou vo svete počítačov.

William Gibson sa raz Chrisovi Carterovi predstavil preto, aby pre svoju vtedy 13-ročnú dcéru, veľkú fanúšičku Aktov X, zabezpečil návštevu pľacu počas nakrúcania Aktov X. Carter a Gibson sa potom opakovane stretávali v lietadle medzi Los Angeles a Vancouverom, v ktorom Gibson býva, a Carter jedného dňa Gibsonovi dal vedieť, že by mohol napísať jednu epizódu. Gibsona to potešilo, ale nakoniec trvalo takmer dva roky, počas ktorých sa pracovalo najmä na príbehu epizódy, kým svetlo sveta uzrela epizóda 'Vypínač'.

Chris Carter sa medzičasom musel venovať spusteniu svojho nového seriálu Milénium a potom celovečernému filmu Aktov X. William Gibson a Tom Maddox už vtedy mali hotové a odsúhlasené asi tri štvrtiny osnovy príbehu. Keď sa naskytla ďalšia príležitosť, Gibson a Maddox Cartera navštívili v štúdiu. Neskôr na príbehu epizódy s Carterom pracovali aj počas víkendov. "Nikdy som sa nespoznal s nikým, kto pracuje tak usilovne ako Chris Carter. On je tak trochu anomália. Akty X sa stali jeho životom," hovorí William Gibson. Osnova príbehu bola nakoniec dokončená aj v spolupráci s Frankom Spotnitzom. Osnova obsahovala aj jednotlivé scény a na jej základe sa obaja autori pustili do písania scenára. Potom si medzi sebou vymieňali verzie scenára. Vstupovanie Cartera a Spotnitza do samotného scenára už podľa Gibsona bolo len príležitostné: "Potom, ako sme odovzdali prvé strany, Chris veľmi jemne povedal, 'Myslím, že by to fungovalo lepšie, keby príbehom v skutočnosti hýbali Mulder a Scullyová.'. Potom, ako sme to tak urobili, jedinými úpravami, ktoré urobil, boli jeho pohľady do diaľky, keď hovoril, 'Myslím, že to by Mulder neurobil,' a 'Myslím, že toto by povedala Scullyová.'."

Samotná zápletka v skutočnosti vznikla od svojho konca. Tom Maddox poukázal na jeden opustený dom neďaleko svojho domova, ktorého okná boli zastreté a dom bol obkolesený plotom z drôteného pletiva. V príbehu sa z neho stal príves, v ktorom sídlila umelá inteligencia. Navyše William Gibson už roky píše o interakcii medzi ľudskou a umelou inteligenciou. Myšlienka, že tieto by sa mohli spojiť na Internete, nebola v jemu známych kruhoch neznáma.

Esther Nairnová, ktorú Gibson a Maddox vytvorili, je zmesou medzi kyberpunkom (sci-fi venovaná najmä tematike počítačov a umelej inteligencie) a takzvaným gotickým hnutím (make-up Esther okolo jej očí, ktorý mnohým pripomínal make-up postavy Daryl Hannahovej vo filme Blade Runner, vznikol až počas produkcie, v scenári sa o ňom nepísalo). Chris Carter z nej urobil drsnejšiu a punkovejšiu postavu oproti pôvodnej verzii. Naopak Scullyovú prinavrátil do jej pôvodnej verzie. Keďže Esther mala krúžok v nose, Scullyová si pôvodne v jednej scéne mala pred zrkadlom u Osamelých strelcov priložiť kúsok nejakej kovovej súčiastky k nosu. "Drží si ho na boku nosa, ako keď si žena skúša náušnice, kým ju niekto nevyruší a ona ho previnilo nehodí späť na kopu," hovorí William Gibson. Chris Carter túto súčasť scény zo scenára vyňal.

Interiér prívesu s umelou inteligenciou Gillian Andersonová nazvala "kulisou z pekla" (vnútri bolo horúco, nevetralo sa tam a bolo tam málo voľného priestoru).

Na nakrúcanie scény v prístave Nigel Habgood prenajal 45 veľkých prepravných kontajnerov, ktoré dal prepraviť do prístavu vo Vancouveri. Majitelia doku však napokon zmenili svoje rozhodnutie dovoliť členom štábu vyhodiť jeden z kontajnerov v doku do vzduchu. Habgood preto všetky kontajnery premiestnil na veľký pozemok v South Burnaby a umiestnil ich tam v takom zostavení ako v prístave. "Pripomínalo to riešenie rébusu, skladanie Rubikovej kocky," povedal Habgood, ktorý dovtedy nikdy v živote nič podobné nerobil.

Výroba a obsluha jedného robota v prívese stála 23 000 dolárov. Scenáristi si pochvaľovali to, že členovia štábu vyrobili všetky "vecičky", ktoré podľa scenára mali mať v epizóde svoje miesto, čo pôvodne vôbec nečakali. "Boli veľmi, veľmi štedrí - objaví sa tam zopár veľmi nákladných, ohromujúcich mašiniek, ktoré sa na obrazovke objavia len nakrátko, ale je to rozdiel," uviedol William Gibson.

Pre túto epizódu dala vedúca výroby vizuálnych efektov Laurie Kallsen-Georgeová v počítači vytvoriť trojrozmerný model Scullyovej. Mladý počítačový výtvarník, ktorý túto úlohu dostal, vytvoril trojrozmerný model nahej Scullyovej. Ten sa však nedostal ďalej ako na pevný disk počítača Laurie Kallsen-Georgeovej.

Chris Carter: "Bola to skvelá epizóda. Mala dobrý scenár so skvelým zvratom. Páčila sa mi téma virtuálnej reality. Rob pri réžii odviedol skvelú prácu. Na príbehu tej epizódy sme v skutočnosti pracovali počas dvoch rokov. Keď sme sa s Gibsonom stretli naposledy, prišiel ten zvrat [sekvencia vo virtuálnej realite] a tá epizóda sa stala skvelou epizódou."