|
|
"Nepravdepodobné" |
|
'Nepravdepodobné' je ďalšia z unikátnych epizód z pera a pod režijnou taktovkou Chrisa Cartera. "Myslím si, že sa líši od všetkého, čo sme kedy nakrútili. Je unikátna spôsobom, akým bola unikátna epizóda 'Postmoderný Prométeus'," hovorí Frank Spotnitz. Podľa Chrisa Cartera táto epizóda vyniká najmä tým, že "robí to, čo robia najlepšie epizódy Aktov X, teda rozširuje možnosti rozprávania príbehov seriálu, čo znamená, že rozprávam príbeh, ktorý sme nikdy predtým nerozprávali. A to je podľa mňa krása tohto seriálu," hovorí Chris Carter.
"S touto epizódou som bol veľmi spokojný," pokračuje. "Väčšina ľudí ju pravdepodobne nepochopila, ale ak si ju pozrú opäť a opäť, uvidia v nej veci, ktoré po prvý raz možno nevideli." Pridáva sa aj Frank Spotnitz: "Je to veľmi ambiciózny, veľmi zaujímavý, prekrásny príbeh, ktorý mohol napísať a režírovať len Chris." |
|
|
Názov epizódy 'Nepravdepodobné' je odvolaním sa na témy numerológie a pravdepodobnosti. Všetko v tejto epizóde je výsledkom väčšieho a komplexnejšieho systému, ktorému možno porozumieť starostlivým skúmaním numerických atribútov a rozpoznávaním vzorcov. Aby to dokázal ilustrovať, Chris Carter počas celej epizódy používa numerické vzorce reprezentované počtom okien, zoskupení ľudí, chirurgických nástrojov, čísel na hodinách a iných, ktorým musia postavy venovať pozornosť, aby vyriešili aktuálny prípad.
K epizóde viedli tri základné inšpirácie: záujem Chrisa Cartera o prácu svetoznámeho fyzika Stephena Hawkinga a knihy o starej fyzike verzus novej fyzike (praktickej verzus teoretickej), ktoré vtedy čítal; ďalej jeho záujem o poker, ktorý v ňom podnietil článok z decembra 2000 v časopise o mužovi, ktorý vstúpil do pokerového turnaja v rámci svetovej série; a udalosti 11. septembra 2001, ktoré sa odohrali zopár mesiacov predtým, ako bola táto epizóda nakrútená. Carter poznamenáva, že keď túto epizódu začal písať, mal dojem, že bolo rozhodne "nepravdepodobné", že tieto tri rozličné témy by mohli stáť pri zrode jednej epizódy Aktov X.
Potom, ako si prečítal spomínaný článok, Chrisa Cartera fascinovali schopnosti hráčov pokru spočítať karty a istým spôsobom tak predvídať výsledok hry. Zarazila ho podobnosť medzi niečím natoľko jednoduchým ako hrou a každodennou prácou vedcov. To je jeden z dôvodov, prečo sa v epizóde v dialógoch objavuje terminológia z hrania kariet. "My všetci dostávame genetické karty a možno dokonca aj numerologické karty, ktoré nám dávajú nástroje, s ktorými narábame a/alebo ich používame v našich životoch. Ide o myšlienku, že existuje slobodná vôľa a existuje aj osud a osud je nejakým spôsobom determinovaný našou genetikou, ale je otázne nakoľko. Postava Waynea pri stole a v živote dostala zlé karty a poháňajú ho jeho zlé impulzy. Je to osud, že Wayne je záporná postava? A práve toto som mal záujem preskúmať."
Chrisov brat, profesor a vedec na MIT, mu náramne pomohol v otázke toho, čo si vedci myslia o existencii Boha. V epizóde sa totiž objavuje postava, ktorú si zahral Burt Reynolds, ktorá v skutočnosti predstavuje Boha. Chris Carter ho chcel prezentovať ako niekoho, kto pozná všetky čísla a odpovede a svoje hry, ktoré v epizóde hrá, používa na to, aby ľudí naučil životné lekcie a pomohol im prísť na to, čo sa deje. Boh sa podľa neho snažil ľudstvu dať vedieť, ako porozumieť Jeho hre, ako ju hrať dobre a správne, takže nakoniec by ju ľudia mohli vyhrať, t. j. byť v živote úspešní. Carter poznamenáva, že keby mohli fyzici obdobne odhaliť Bohovu hru, mohli by odhaliť všetky tajomstvá vesmíru.
Dôležitou súčasťou epizódy sa stala aj hudba, lebo aj ona má vzorce reprezentované rytmom. Carter si spomína, že keď sa chodil učiť hrať na klavír, jeho učiteľka mu povedala, že Boh bol rytmom a hudbu nazvala "svojím náboženstvom". Rovnakú analógiu použil aj on v samotnej epizóde, pretože verí, že Boh by videl rovnaké rytmy v hudbe aj živote. Hudba bola jedným z elementov, ktoré podľa Cartera túto epizódu urobili milou a výnimočnou. Vybral hudbu, ktorú by podľa jeho názoru Boh počúval, "lebo predstavovala radosť ľudského ducha, krásu a pohodu, ktorú by sme v Jeho kreácii mali oceniť my všetci". Okrem iného to viedlo ku scéne, v ktorej Burt Reynolds ako Boh otvoril kufor klasického Cadillacu, v ktorom sa nachádzalo množstvo CD-čiek, ktoré tam boli len tak pohodené. "A práve to bolo to pravé. Lebo on mal radosť zo všetkých," hovorí Burt Reynolds. |
|
|
Hrať Boha nie je jednoduché, a preto sa Burt Reynolds po prečítaní scenára ozval Chrisovi Carterovi, aby sa ho opýtal, ako chcel, aby Boha hral. "Chcel som šarm Burta Reynoldsa," hovorí Carter, "takže som ho požiadal, aby to tak aj zahral. Vždy má vo svojom oku taký ten uličnícky pohľad a presne ten som chcel. Boh by podľa mňa mal rovnaký pohľad, rovnaký šarm."
Carter takisto veľa premýšľal o tom, aké šaty by Boh nosil, a nakoniec vybral "naozaj lacnú kvetinovú tému", ktorá sa zdala byť tá pravá. "Súčasťou témy tejto epizódy bolo, že Boh by ocenil krásu toho, čo človek urobil s Jeho výtvormi, že ľudstvo vezme základné prvky a vytvára aj poza Božiu víziu kreácie. Myslím, že Boh by ocenil takéto šaty, pretože je to niečo, čo by možno nevytvoril ani on."
To, že v epizóde si Boha zahral práve Burt Reynolds, bola najmä zásluha Roberta Patricka. Obaja spolu pracovali na jednom filme a zostali priateľmi. Patrick sa potom Reynoldsa opýtal, či by si nechcel zahrať v epizóde Aktov X a Reynolds povedal, že veľmi rád. Robert Patrick s týmto nápadom potom oslovil Chrisa Cartera a ten povedal, že pouvažuje o niečom dobrom. Dlho sa nič nedialo, až kým jedného dňa Chris z ničoho nič nezavolal Burtovi a ponuka bola na svete: ponuka zahrať si Boha. "Ako pre mladého muža pre mňa niečo znamenal a naskytla sa mi šanca spolupracovať s ním," vraví Chris Carter. "Celá skúsenosť bola surreálna. Vzal som scenár a príležitosť a predstavil som mu ich. A on, hľa, povedal áno." |
|
|
Carter upresňuje, že scény na festivale San Generro boli inšpirované práve udalosťami z 11. septembra. "11. september hrozným spôsobom otestoval vieru ľudí. Pre ľudí po ňom bolo ťažké veriť, že Boh načúva alebo nám pomáha, lebo mnohí nevinní ľudia, ktorí umreli, v Boha verili. A ak Boh ťahal za špagátiky, ako sa to mohlo stať?" Epizóda potom prezentovala Carterovu vieru, že je v konečnom dôsledku na každom z nás, aký s Bohom budeme mať vzťah. Záverečná scéna epizódy je poctou samotnému festivalu San Generro v New Yorku, lebo pre udalosti 11. septembra sa v roku 2001 festival nekonal.
Posledný záber epizódy, v ktorom vidíme, že časť New Yorku z pohľadu zhora pripomína tvár Boha, bol docielený obrovským žeriavom, ktorý dokázal kameru vyniesť do výšky 60 metrov. Kamera potom pomocou vizuálnych efektov od Mata Becka stúpala ešte vyššie. Chris Carter si myslí, že tento záber presne vysvetlil, kto to pán Burt v epizóde naozaj bol a kam na záver šiel. "Pozrite sa pozorne a on je všade," zakončuje Chris Carter. |
|
|
ZAUJÍMAVOSTI:
Motto tejto epizódy je zmenené na "Dio Ti Ama", čo po taliansky znamená "Boh ťa miluje".
Namiesto titulku "Executive Producer" (vedúci výroby po anglicky) sa v úvode záverečných titulkov objavuje "Produttore Esecutivo" (vedúci výroby po taliansky).
Tri dievčatá v úvode scény z festivalu si na požiadanie Chrisa Cartera zahrali asistentka produkčnej spoločnosti 1013 Sandra Tripicchiová a jej dve sestry, Cara a Christine. Sestry Tripicchiové sú trojičky.
Bezdomovca v scéne z festivalu si zahral člen oddelenia rekvizít Tighe Barry.
Bývalý produkčný asistent produkčnej spoločnosti 1013 Angelo Vacco si v tejto epizóde zahral dve postavy - barmana aj chlapca s dievčaťom na festivale. Vacco si už predtým zahral v epizódach 'F. Emasculata', 'Talitha Cumi' a 'Milagro'.
Piesne, ktoré v epizóde odznejú, sú od speváka Karla Zera.
Mená troch obetí, Carla Maria Carpenterová, Judy Ann Fullerová a Julie Frances Greshamová, sú mená troch spolužiačok Chrisa Cartera zo základnej školy.
Numerologička Vickie Burdicková svoje meno dostala po Carterovej spolužiačke zo strednej školy.
Scéna odohrávajúca sa vo výťahu v budove, v ktorej mala kanceláriu numerologička, bola nakrútená v štúdiách, ale chodba, do ktorej postavy z výťahu vystúpili, bola nakrútená v hoteli v centre Los Angeles. Na rovnakej chodbe sa nakrúcala jedna zo scén "Nočného stopára", ktorý bol jednou z inšpirácií pre Akty X.
Scéna v garáži, v ktorej sa Scullyová a Reyesová stretnú s pánom Burtom, bola takisto nakrútená v skutočnej garáži v centre Los Angeles. Všetky autá v garáži boli klasické autá, čo bol tiež značne "nepravdepodobný" prvok. Keď sa ich štáb snažil presunúť, vypúšťali veľa výfukových plynov, takže sa nimi snažili pohybovať čo najmenej.
Keď na záver Reyesová interpretuje Scullyovej numerológiu a jej číslom je deviatka, ktorá predstavuje zavŕšenie a kulmináciu spirituálnej cesty, daná scéna fungovala na viacerých úrovniach, nehovoriac o tom, že deviata séria Aktov X je posledná.
Mat Beck na koniec seriálu podľa záverečného záberu tejto epizódy vytvoril podobný záber na tvár Chrisa Cartera s úsmevom na perách. Záber bol poctou mužovi, ktorý Akty X vytvoril. Možno ho vidieť na kolekcii DVD-čiek s deviatou sériou seriálu.
Ray McKinnon, ktorý si v epizóde zahral Waynea, počas nakrúcania tejto epizódy vyhral Oscara za krátky film "Účtovník", ktorý napísal a režíroval.
|
|
|
|
| |