DAVID DUCHOVNY

Narodil sa 7. 8. 1960 v Manhattane v New Yorku ako druhé dieťa Amramovi a Margaret. Súrodenci sa volajú Daniel a Laurie. Keď mal 11 rokov, postihol ho rovnaký osud, ako mnoho rovnako starých detí --- jeho rodičia sa rozviedli. Otec, publicista a spisovateľ sa odsťahoval do Bostonu a matka sa vrátila ku svojej pôvodnej profesii učiteľky. Následkom týchto udalostí si David popri škole zarábal rôznymi vedľajšími brigádami. Keby niet matky, David by možno hneď po absolvovaní povinnej školskej dochádzky vykročil do tvrdého pracovného života, matka však trvala na tom, aby jej deti dostali to najlepšie vzdelanie. David dostal štipendium na prípravné štúdium na vysokú školu. Darilo sa mu nielen ako študentovi, taktiež si užíval basketbal, ktorý hral za školský tím. Študijný prospech ho dostal až na prestížny Princeton, odbor anglickej literatúry. Po absolvovaní školy sa rok snažil písať. Napísal svoju vlastnú knihu Wherever There Are Two o mladom mužovi, ktorý hľadal sám seba. "Vôbec nebola autobiografická", hovorí s úsmevom David. Potom David nastúpil na univerzitu Yale, aby si urobil doktorát. Ako štipendistovi mu však chýbali peniaze a preto prijal ponuku svojho kamaráta účinkovať v reklame. Prázdninová skúsenosť zmenila jeho dovtedajší život. I keď naďalej študoval na škole, predsa len ho herectvo chytilo za srdce a na školu čoskoro zabudol. Nasledovala séria neúspešných konkurzov, nakoniec debutol nevýznamnou úlohou vo filme Podnikavé dievča. Podobné "malé" úlohy sa mu ušli i vo filmoch Beethoven, Ruby, Chaplin, Nový rok, Júlia má dvoch milencov a mnohých iných a samozrejme účinkoval príležitostne i v televízii. Boli to seriály ako Mestečko Twin Peaks a Denníky červených črievičiek. Prvou veľkou úlohou bola však až úloha začínajúceho spisovateľa vo filme Kalifornia. David nebol hlavnou hviezdou filmu, ale jeho postava mu dala dostatočný priestor k tomu, aby si ho všimli i diváci. Potom však prišlo to, prečo píšem tieto riadky. Prišiel konkurz na Akty X. A s nimi zvláštny agent FBI Fox Mulder. David Duchovny sa dostal do "zajatia" tejto postavy a dnes si ho už ťažko predstaviť v akejkoľvek inej hereckej úlohe. Seriál znamenal a znamená obrovský úspech, David sa stal hviezdou, ale úspech zároveň so sebou prinášal nebezpečenstvo takzvaného zaškatuľkovania. Štyri roky David sústavne nakrúcal iba a iba Akty X. 10 mesiacov ročne, priemerne 14 hodín denne. Až pri nakrúcaní štvrtej série David dostal príležitosť pracovať i na inom projekte. Film Ruky od krvi (Playing God) však nedopadol práve najlepšie. Film sa nakrúcal iba niekoľko týždňov, scenár nebol ucelený, podobne ako štáb a preto David v postave doktora závislého na drogách neuspel. Štvrtá séria však znamenala úspech nielen pre Akty X, ale aj pre Davida. 6. 5. 1997 sa oženil s herečkou Téou Leoniovou, známou hlavne z televízneho seriálu Holá pravda. Krátko po svadbe nasledovali prázdniny plné práce, keďže sa naplno začalo pracovať na nakrúcaní filmových Aktov X. Nakrútili celovečerný film, skončili sa prázdniny a natvrdo nasledoval návrat k televíznym Aktom X --- konkrétne k piatej sérii. Po skončení nakrúcania piatej série mal 18. 6. 1998 svetovú premiéru film Akty X a to znamenalo pre Davida Duchovného i pre Gillian Andersonovú jeden obrovský záväzok --- ich Mulder a Scullyová sa preniesli na filmové plátno a v prípade úspechu filmu by to znamenalo jedno --- pre každého z nich bude ťažké "vymaniť sa" z ich postáv dvoch agentov FBI. Úspech sa konal a znamenal uistenie, že Akty X sa v budúcnosti presunú na filmové plátno. Nasledovala šiesta séria, v ktorej si celý štáb potreboval Akty X čo najviac vychutnať a celý charakter série napovedá tomu, že sa im to podarilo. Davidovi sa podarilo napísať a dokonca i režírovať svoju vlastnú epizódu. Volala sa Neprirodzený a pre Davida mala veľký význam, pretože je známa jeho scenáristická účasť na mnohých epizódach seriálu a touto epizódou David vdýchol svojej práci na Aktoch X nový rozmer. Počas prázdninovej prestávky medzi šiestou a siedmou sériou sa Davidovi podarilo zahrať si v ďalšom "vedľajšom" projekte - vo filme Vráť sa mi (Return To Me). Hoci to fanúšikovia Aktov X prijímajú len s nevôľou, David pripúšťa, že práca na Aktoch X preňho neznamená všetko a treba skúsiť i niečo iné. Do siedmej série vstúpil pompézne. Jeho spoluautorstvo na scenári epizódy Šiesty zánik II: Láska k osudu znamenalo pre túto epizódu, ale i pre celý seriál, naozaj veľa. Postava Foxa Muldera a taktiež postava jeho kolegyne Dany Scullyovej získali nové rozmery a definitívne sa potvrdilo to, čo fanúšikovia napriek počiatočnému zaváhaniu Chrisa Cartera vedeli naisto --- že vzťah medzi Mulderom a Scullyovou vyústi do romantického vzťahu, ktorý zásadne zmení celý seriál.

GILLIAN ANDERSONOVÁ

"Neviem, ako a kedy sa moja túžba stať sa archeologičkou zmenila na rozhodnutie stať sa herečkou," vraví Gillian. Ako dieťa nejavila žiadne sklony k herectvu. Skôr k prírodovede: "Milovala som skúmanie rozličných červov. Krájala som ich na kúsky."

Jej mama Rosemary to však vidí inak: "Bolo to v nej odjakživa. Prvý raz sa to naplno prejavilo, keď mala štrnásť rokov a učiteľ jej dal na strednej škole čítať balkónovú scénu z Rómea a Júlie. Gillian nemala ani potuchy o Shakespeareovi, herectve, o ničom podobnom. V našej rodine sme nemali žiadneho herca. Gillianin otec sa zaujímal o filmovú produkciu, aj to len o výrobu inštruktážnych a vzdelávacích filmov. Ona však tú balkónovú scénu zvládla tak dobre, že sme všetci len tak civeli."

Gillian Leigh Andersonová sa narodila v Chicagu v americkom štáte Illinois 9. augusta 1968 ako jedno z troch detí Edwarda a Rosemary Andersonovcov. Zanedlho potom sa celá rodina presťahovala do Portorika a o päťnásť mesiacov neskôr do Anglicka. Tam, v londýnskej štvrti North End, strávila Gillian deväť rokov svojho detstva, zatiaľ čo jej otec študoval na London School of Film Technique v Covert Garden a pracoval. Po návrate do USA sa usadili v Grand Rapids. Otec pracoval v postprodukčnej filmovej spoločnosti, matka bola počítačová analytička.

Dospievanie v USA bolo pre Gillian veľmi búrlivé. Bola samotárska a výstredná. Keď mala štrnásť, zlákala ju punková scéna, alebo skôr dvadsaťjedenročný punkový hudobník. "Nie je vôbec pravda, že o panenstvo som prišla s neonacistom. Pravda je, že o panenstvo som prišla s chlapíkom, ktorý sa neskôr dal k neonacistom. To nie je to isté!"

Stala sa súčasťou miestneho undergroundu. Hlavu si holila britvou, nechávala si len typické pankáčsky zafarbené "číro", občas spievala s kapelou, odetá len do handier a aby vyzerala vyššia, nosila topánky s obludnými podpätkami. Dodnes si spomína, ako rodičia zareagovali, keď prišla domov s krúžkom v nose: "Otec zúril."

"Kontrast medzi Anglickom a Amerikou bol obrovský," pokračuje mama Gillian. "Stratili sme všetkých priateľov, Gillian vyrastala v Londýne a zrazu sa ocitla v malom meste, kde sa jej spolužiaci vysmievali pre britský prízvuk. Musela sa začať učiť hovoriť po americky." Gillian sama dodáva: "Nikdy som sa necítila ako Američanka. Dodnes sa tak necítim. Anglicko na mňa malo obrovský vplyv. Možno sa tam raz usadím. Milujem Londýn." Pokojne by tam mohla bývať hneď, jej rodičia dodnes vlastnia v Londýne byt.

O svojom dospievaní vraví: "Bola som zlostná a bol to môj spôsob, ako si udržať ľudí od tela. Buď som bola ponorená do svojho malého sveta, alebo som kráčala do riaditeľne." Mali ju za šaša triedy a najčudnejšie dievča triedy. Deň pred ukončením strednej školy ju zadržala polícia, keď sa v noci pokúšala vlámať do školskej budovy. Chcela zalepiť vchod, aby sa v slávnostný deň nedal otvoriť. "Nechcem, aby to vyznelo tak, že som mala hrozné detstvo. Vôbec nebolo hrozné. Moja nespokojnosť je asi vrodená. Dodnes sa ju zo všetkých síl snažím držať pod kontrolu, alebo nasmerovať inam."

Už na strednej škole hrávala ochotnícke divadlo, ale po strednej škole sa úplne zmenila. Jej mladší brat Aaron sa narodil s vážnou vrodenou genetickou chybou. Mnohí v tom hľadajú vysvetlenie nebývalej štedrosti a zaangažovanosti Gillian pri charitatívnych akciách.

V roku 1986 Gillian odišla študovať herectvo na Goodmanovo divadlo DePaulovej univerzity. Cez prázdniny absolvovala trojtýždňový herecký kurz, ktorý v USA usporiadalo britské Národné divadlo. Od dvadsiatich druhých narodenín žila v New Yorku a usilovala sa presadiť ako herečka. Získala úlohu v broadwayskej inscenácii Absent Friends a v roku 1991 za ňu dostala cenu Theater World Award. O rok neskôr si zahrala v nízkorozpočtovom nezávislom filme The Turning. Vzápätí ambiciózna mladá herečka opustila New York. Rozhodla sa hľadať filmové šťastie v Hollywoode. "Kedysi som si predsavzala, že nikdy neodídem do Los Angeles. Potom som si predsavzala, že nikdy nebudem pracovať pre televíziu. Keď som bola vyše roka bez práce, modlila som sa, aby som dostala aspoň dajaký šek za účinkovanie v niektorej televíznej šou." Podarilo sa, krátko účinkovala v seriáli Class of 96. V roku 1993 sa dozvedela, že nová televízia Fox pripravuje seriál s názvom Akty X a hľadá predstaviteľku zvláštnej agentky FBI Dany Scullyovej. "Nemohla som pustiť scenár z rúk," spomína. To, že úlohu napokon získala, nebolo len šťastie. Štúdiá žiadali menej výraznú herečku, ktorá by bola viac sexy. Lenže autor Aktov X Chris Carter veril, že práve Gillian bude tou správnou Scullyovou. "Vôbec som netušila, čo všetko ma čaká, čo to všetko bude znamenať. Najhorší bol prvý rok. Termíny boli také napäté, že sme museli pracovať vo dne v noci."

V tom čase Gillian spoznala asistenta šéfa výpravy Erolla Clydea Klotza. "Bola to láska na prvý pohľad. Najskôr ma zaujal Clydeov úsmev. Bol tichý, mierny, ale čoskoro som zistila, že má čo povedať, že je to veľmi inteligentný muž." Na Nový rok 1994 sa konal sobáš. Na Hawayi, pri sedemnástej jamke na golfovom ihrisku ich zosobášil budhistický duchovný kňaz. "Mojim rodičom sme poslali list s prísnym zákazom otvoriť ho skôr, ako na Nový rok. Mama už Clydea poznala a otec mal v ten deň dobrú náladu, takže správu o mojom vydaji prijali dobre." Dva dni po svadbe Gillian už opäť nakrúcala. Šok prišiel o zopár mesiacov neskôr, keď oznámila, že čaká bábätko. Prvý, komu o tom povedala, bol David Duchovny. "Bola to bomba. V zmluve som sa zaviazala, že neotehotniem. Ale čo sa dalo robiť ---" Úspech seriálu sa zakladal na obľube hlavných hereckých predstaviteľov. Chris Carter preto vymyslel zápletku s tajomným únosom a Gillian sa v jednej epizóde seriálu nemusela ukázať na obrazovke, ba dokonca mohla nastúpiť aj na materskú dovolenku. Trvala desať dní.

Malá Piper prišla na svet neočakávane cisárskym rezom 25. septembra 1994. Gillian si v nemocnici odležala šesť dní a štyri dni sa zotavovala doma, potom musela znova predstúpiť pred kamery. "Nohy sa mi triasli a medzi scénami som zaspávala od vyčerpania," spomína si. "Dnes si neviem predstaviť život bez Piper." Krtsným otcom dieťaťa nemohol byť nik iný ako autor Aktov X Chris Carter. Keď sa dieťatku vykľul prvý zúbok, v štábe Aktov X sa objavili tričká s nápisom The tooth is out there - ktoré boli parafrázou na motto seriálu The truth is out there. Malá Piper má už štyri roky a jej mama ešte stále hrá tú istú úlohu v tom istom televíznom seriáli. Len muž v jej živote už nie je ten istý. S Clydeom Klotzom sa rozišli, ale nerozviedli, v októbri 1996.

Krúžok v nose už Gillian nenosí, no pred troma rokmi si počas dovolenky v Tichomorí dala vytetovať na pravé rameno domorodý symbol dvoch korytnačiek. "Potrebovala som niečo na upokojenie." Úloha zvláštnej agentky Scullyovej jej v roku 1997 vyniesla Zlatý glóbus a cenu Emmy, ale aj cenu Saturn od Akadémie science-fiction, fantázie a hororu a mnoho iných ocenení. Za úlohu agentky v celovečernom filme Akty X inkasovala tri milióny dolárov. Dnes najradšej počúva hudbu Briana Ena či Phillipa Glassa, ale nepohrdne ani džezom, blues či klasikou. Má rada britské kapely, ale neznáša punk. To však neznemná, že by si občas nevypočula Clash či The Dead Kennedy's. Nikdy však nie v prítomnosti dcéry.

Fanúšikovia jej najčastejšie kladú otázku, kedy medzi Scullyovou a Mulderom konečne prepukne tá pravá vášnivá romantika. Gillian odpovedá: "Kedy by sme sa mali bozkávať? V behu, keď naháňame mimozemšťanov? To by zničilo celú šou. Dá sa len jedno alebo druhé."

A čo Gillian Andersonovú najviac prekvapilo za vyše päť rokov jestvovania seriálu? "Úžasným prekvapením je, ako moja postava ovplyvňuje ženy - diváčky. Neustále počúvam, ako im pomáha prekonávať životné ťažkosti. Píšu mi napríklad ľudia, ktorým lekári zistili rakovinu. Spomínajú si na to, ako sa v podobnej situácii zachovala Scullyová. Je to ako zázrak."

Zdá sa, že mnohí fanúšikovia, ale ani novinári, nerozlišujú medzi Scullyovou a Andersonovou. Obdiv a sympatie k jednej smerujú aj k druhej. A tak zasypávajú herečku otázkami týkajúcimi sa práce v FBI, mimozemských civilizácií či medicíny. Skutočnosť je iná: "Neviem, či by som si so Scullyovou mala čo povedať. Je odmeraná a ja som spontánna. Dokáže žiť úplne sama, bez intímnych vzťahov a ja nie. Je neslušne inteligentná, ja nie. Meria meter sedemdesiat - ja nie."

Predvlani sa Gillian dostala aj k inej práci, ako na Aktoch X. Premiéry mali filmy Playing by Heart, The Mighty a Chicago Cab, v ktorých účinkovala. Najväčší úspech však mal práve film Akty X.

A čo budúcnosť po Aktoch X? "Keď sa to raz skončí, chcela by som nakrúcať najviac tak jeden film do roka. Nie viac. Aby som sa mohla venovať Piper. A cestovať."

>>> Článok z 13. októbra 2002

(napísal BRYAN APPLEYARD, ktorého Gillian pozvala k sebe do svojho nového londýnskeho domu pri príležitosti premiéry hry 'What The Night Is For', v ktorej bude Gillian v hlavnej úlohe účinkovať)

Gillian Andersonová je nielen Danou Scullyovou. Dokázať to má na londýnskej divadelnej scéne 'West End'.

Opýtal som sa jej, prečo sa pridala k zástupu hollywoodskych hviezd vystupujúcich na 'West End'. "Tú hru som si vyhliadla," vraví. "Chcela som, aby sa divadlo opäť stalo súčasťou môjho života a posledných 10 rokov som takú možnosť nemala. Tu či v New Yorku som sa podieľala na viacerých spoločenských podujatiach a to, že som opäť mohla stáť na scéne a prejaviť vlastnú tvorivosť vo mne prebudilo iskru a bolo to pre mňa skúsenosťou, po ktorej sa vo mne opäť ozval hlad a smäd po podobnej práci. Prečítala som si scenár a pomyslela som si: mám chuť sa do toho pustiť, nechopiť sa takej príležitosti by bola hlúposť. Tú ponuku som prijala vo chvíli, keď mi v živote veľa nechýbalo. Hoci v retrospektíve som si hovorila - do čoho sa to vlastne púšťam"?

Gillian sa v priebehu nakrúcania Aktov X vydala za výtvarníka seriálu Clydea Klotza. Budhistický obrad sa konal prvého januára 1994. Majú spolu dcérku Piper. Hoci sa to možno dalo čakať, ich manželstvo sa rozpadlo a Piper teraz svoje voľné chvíle trávi jednak u otca vo Vancouveri a jednak u mamy v Los Angeles i Londýne. Scullyovej sa nič z toho nedotklo, Andersonovej tehotenstvo zakryli jej seriáloví spolupracovníci, ktorí mali na starosti jej šatník. Seriál sa stal obrazom modernej kultúry. Vynikajúci a nákladný seriál, ktorý, podobne ako seriál 'The Prisoner' v šesťdesiatych rokoch, definoval paranoju v rokoch deväťdesiatych. Pýtam sa jej, čo si myslí, o čom seriál bol? Ona sa rozhovorí o kamere, scenároch plných skrytých odkazov, sprisahaniach a o nadprirodzene a potom podotkne, že teraz už také niečo neprichádza do úvahy. "Kvôli jedenástemu septembru. Bezpečne. Hlas ľudu v Amerike zanikol. Nemôžete k ničomu vyjadriť svôj názor bez toho, aby vás nepovažovali za zradcu. Niečo sa veľmi drasticky zmenilo. Sprisahanie má teraz omnoho väčšiu váhu, omnoho viac znamená. Predtým sme rozprávali o sprisahaní točiaceho sa okolo toho, ako zastrelili Kennedyho a zašli sme ešte omnoho omnoho ďalej. Ak by sme sa toho dotkli teraz, asi by nás stiahli z vysielania. Konšpiračné teórie o mimozemšťanoch nás teraz až tak nezaujímajú, ale to, čo nás zaujíma sa nemôže vysielať. Taká je teraz pravda."

Potom by sa mohlo zdať, že keď cez uplynulú jar nakrútili poslednú epizódu, pre Andersonovú, hoci si ju teraz vďaka seriálu cenia na milióny dolárov, vyvstal problém. Omyl. "Bolo to o slobode. Vám snáď nestačilo? Hneď po zavŕšení nakrúcania som sa na mesiac vybrala do Afriky. Bolo to neskutočne nespútané a povznášajúce. Neocitla som sa v žiadnej kríze, lebo rada píšem, budem režírovať, k tomu pracujem ako producentka, zbožňujem dizajn a architektúru a mám skvelých priateľov. Život je o mnohom. Som posadnutá umeleckými i počítačovými návrhmi, i nim by som sa chcela venovať, ale mám taký dojem, že mi na ne nezostáva čas." A k tomu všetkému sú tu i David Duchovny a Chris Carter, ktorí obaja bývajú neďaleko nej v Malibu a spolu majú pracovať na celovečerných filmoch založených na seriálových Aktoch X. "Jeden každých päť rokov, možno."

 Hoci sa všetko zdá byť v poriadku, nie je to tak celkom pravda. Minulý rok sa rozišli jej rodičia, no vraví, že to nič. Jej otec žije s ňou v Los Angeles a jej matka sa vrátila do Michiganu. Vraví, že sa venujú všetkému, na čo im len sily stačia. V jej slovách však predsa len badať nervozitu. Sama vraví, že si celý čas musí dávať pozor na jazyk. "Musím byť opatrná. Po istej stránke všetko rada kazím a ničím." A to všetko nekontrolovateľne dostáva i nádych pre Scullyovej netypického mysticizmu. "Verím, že je toho mnoho, čo si dennodenne vôbec neuvedomujeme, že ako ľudské bytosti máme na viac ako si pripúšťame. Väčšinou sme zaneprázdnení rušivými vplyvmi okolia, či už ide o prácu, okolnosti, ľudí či klebety. Nedoprajeme si kľud k tomu, aby sa nám v živote ujalo i skutočné nadšenie a veľká radosť. Nemáme poňatia o svojej mozgovej kapacite, o tom, čo všetko náš mozog dokáže - telekinéza, mimozmyslové vnímanie, minulé životy a tak ďalej."

Svojrázna a neistá zároveň, Andersonová očividne stelesňuje protiklady svojej doby. Ako Dana je vedkyňa a skeptička, ako Gillian stále túži po niečom viac. Spásou je jej fakt, že vie naozaj hrať - jej herecký výkon vo filme Terencea Daviesa 'The House Of Mirth' je toho dôkazom - a pod režijným vedením Johna Cairda to opäť môže dokázať v hre 'What The Night Is For'. Aspoň v to dúfam. Bol by som nerád, aby si to všetko pokazila. Koniec koncov ju máte radi preto, lebo sa o ňu bojíte. Vedie ma dolu schodmi. "Musím vám ukázať svoju spáľňu!" zvýskne. "Je skvelá." Raz za ňu hlasovali ako za najpríťažlivejšiu ženu na svete a ja poznám mladých mužov (konkrétne istého študenta na Oxforde, fanúšika menom Kevin), ktorí by v tejto chvíli odpadli. Ale ja sa držím na nohách a hľadím na zoskupenie svetiel, ktoré obkolesujú vrchnú polovicu jej postele. "Veľmi milé," vravím, "Bolo mi potešením." Ona pritaká a ja odchádzam a napriek svojej skeptickej povahe dúfam, že to myslela vážne.