Chýry o možnosti výroby celovečerného filmu na motívy televízneho seriálu Akty X sa začali šíriť už v roku 1995 začiatkom tretej série seriálu. Autor Aktov X Chris Carter vtedy upresnil, že pracovať na scenári filmu má v pláne už začiatkom leta 1996. V tom čase sa dokonca myslelo, že produkcia filmu by sa mohla začať ešte pred začiatkom nakrúcania štvrtej série.

Hoci samotná produkcia filmu sa nakoniec začala až po skončení nakrúcania štvrtej série, základnou predstavou v súvislosti s filmom bola už od začiatku predstava, že jeho príbeh by mal byť vyvrcholením niekoľkých rokov seriálu a mala z neho byť udalosť. "So seriálom sme sa niesli vpred a počas rokov sa stal úspešnejší a úspešnejší," hovorí Chris Carter. "Vždy sme hovorili, že každý týždeň vyrábame malý film. To skutočne v takom duchu sme na báze epizód seriál robili. A tak si myslím, že sme ho prirodzene rozšírili tým, že sa objavil nápad: 'Čo keby sme urobili film?'"

"Na veľké plátno sme chceli ísť len keby sme nejako mohli predostrieť niečo väčšie a dynamickejšie ako to, čo sme mohli robiť na malej obrazovke," hovorí producent Daniel Sackheim. "A film vám umožní rozpovedať väčšie príbehy na väčšom plátne a rozprávať ich veľmi vizuálne."

Keď teda autori príbehu filmu Chris Carter a Frank Spotnitz trávili vianočné prázdniny v roku 1996 na Havaji, zhodli sa, že aby film uspel, musia prísť na nápad, ktorý by bol väčší ako samotný seriál. "Koncept, ktorý by bol hodný filmu a vysvetlil by nejaké veci, ktoré neboli vysvetlené alebo zostali nevysvetlené," pokračuje Chris Carter. "Takže sme potrebovali veľký nápad, ktorý bolo treba začať na extrémnom mieste a bolo ho treba ukončiť na extrémnom mieste. Urobili sme nejaké rešerše a zistili sme, že v historických pomeroch to nie je tak dávno, čo bola zem pokrytá ľadom dokonca aj tak dole ako v Texase. A tak sme si pomysleli, či by nebolo zaujímavé, keby sme ten nápad situovali niekam, kde sme chceli nakrúcať, a to na púšť, a urobili z nej v praveku celkom odlišnú krajinu. A takisto šlo o nápad, ktorý zahŕňal väčší nápad, a to ten, že tu na Zemi bol mimozemský život."

Počas Vianoc na Havaji tak Carter a Spotnitz prišli na príbeh filmu, ktorý sa mohol stať súčasťou mytológie Aktov X, ktorá od pilotnej epizódy seriálu rozprávala o okolnostiach vládneho sprisahania na utajenie pravdy o existencii mimozemského života. "Toto sprisahanie je to, čo pôvodne seriál poháňalo: vládne sprisahanie na udržanie pravdy o existencii mimozemšťanov pred verejnosťou," povedal Carter. "A to je príbeh, ku ktorému sme sa vrátili. Teraz sa z neho stal film." Chris Carter uvádza, že celý seriál bol od pilotnej epizódy postavený práve okolo tejto myšlienky vládneho sprisahania, ktoré sa agenti FBI Mulder a Scullyová snažili odhaliť. Táto pokračujúca zápletka sa postupne stala chrbticou seriálu a poháňala ho dopredu. "Samostatne stojaci príbeh by podľa mňa bol bezchybným filmom, ale nenadväzoval by na seriál a nebol by emocionálnou súčasťou seriálu spôsobom, akým som to naozaj chcel."

Vo februári 1997 potom Carter počas nakrúcania štvrtej série na 10 dní vykĺzol z pľacu a napísal dve tretiny scenára. "Stále neviem, ako som to urobil," priznáva sa. "Ale bolo toho dosť na to, aby som štúdiu ukázal, čo sme chceli urobiť." Spoločnosť 20th Century Fox potom na základe týchto približne 90 strán dala celému projektu zelenú.

Film potom začali pripravovať počas marca, apríla a mája, aby sa samotné nakrúcanie mohlo začať v júni. Carter hovorí, že šlo o krátku a nákladnú prípravu a film pripravovali ako doplnok k televíznym Aktom X. "Nemuseli sme niečo vytvárať celkom z ničoho, takže to pomohlo. Ale nikto nebol zvyknutý pracovať takýmto tempom a keď pracujete aj cez víkendy, miniete viac peňazí a rozpočet porastie aj pre veci, ktoré sa ani len neukážu na obrazovke len preto, lebo súrite čas. To preto, lebo film sme potrebovali vyrobiť v priebehu a v rozpätí času medzi štvrtou a piatou sériou televízneho seriálu. Takže sme ho naozaj urobili počas našich prázdnin."

Autori boli navyše odhodlaní vyrobiť film, ktorý by nebol len pre fanúšikov seriálu, ale aj pre divákov, ktorí Akty X nikdy predtým nevideli. "Boli sme odhodlaní, aby film zabavil a dával zmysel aj ľuďom, ktorí Akty X nikdy predtým nevideli, a stala sa z toho akási preverovacia skúška pre každú scénu, pre každý nápad," vyjadril sa Frank Spotnitz. "Ale zároveň sme chceli odmeniť fanúšikov."

Réžiou filmu bol nakoniec poverený Rob Bowman, ktorý mal v tom čase za sebou réžiu viac ako 25 epizód televíznych Aktov X a takisto prácu na iných seriáloch. Chris Carter dokonca scenár napísal priamo preňho ako režiséra. V apríli 1997 už navyše bolo jasné, že vo filme bude vystupovať aj David Duchovny, ktorého honorár za vystupovanie vo filme sa pohyboval vo výške okolo štyroch miliónov dolárov. Gillian Andersonová svoju zmluvu podpísala až o nejaký čas neskôr a jej honorár mal rovnakú výšku.

V máji 1997 sa konečne objavil aj scenár filmu. Už v tomto čase však bolo okolo celého projektu badať ovzdušie tajomstva, ktoré neskôr charakterizovalo aj produkciu filmu. Chris Carter od začiatku zápletku filmu držal v prísnej tajnosti. Realizoval to napríklad tak, že trval na tom, aby existovalo len niekoľko kópií scenára, ktoré boli individuálne očíslované a na každej stránke bolo uvedené meno človeka, ktorému bol daný scenár určený. Členovia štábu a obsadenia museli podpísať dohody o mlčanlivosti. Texty scenárov boli navyše vytlačené na červenom papieri, aby sa zabránilo možnosti ich kopírovania. A aby toho nebolo málo, na Internet boli zámerne vypúšťané falošné informácie o celom projekte, ktoré mali fanúšikov zviesť zo stopy. Samotný záver filmu dokonca nebol napísaný skôr ako zopár týždňov predtým, ako bol nakrútený. "Jedna z mála vecí, ktoré mám, je element prekvapenia," vyjadril sa Chris Carter. "Vedel som, že zápletka bude fanúšikov a iných ľudí zaujímať a že jej odhalenie bude ako súťaž, a že tu budú špióni a špehovia. Takže musíte vyvinúť protivýzvedný prístup."

Nakrúcanie filmu sa začalo v júni 1997 a trvalo len 13 týždňov (počas ktorých sa pracovalo 6 dní týždenne), lebo David Duchovny a Gillian Andersonová sa museli vrátiť na nakrúcanie piatej série seriálu (takže obaja boli počas leta 1997 k dispozícii len 10 týždňov). Režisér Rob Bowman je však presvedčený, že urobili všetko preto, aby bol film taký dobrý, ako sa len dalo. "Na základe týchto obmedzení si nemyslím, že film mohol byť lepší. Ja som urobil všetko, čo som mohol, aby som ho urobil taký dobrý, ako som len dokázal."

Rob Bowman uvádza, že prípravnej fáze filmu dominoval dôraz na to, aby film neprekročil plánovaný rozpočet 60 miliónov dolárov. Niekoľko týždňov dokonca pracoval na prepracovávaní nákladnejších sekvencií. "Je to dosť irónia, že potom, ako som roky čakal na film takejto veľkosti, som toľko času pri príprave nestrávil obavami, aby som ho urobil lepší, ale aby sme ho vyrobili za tú správnu čiastku." Výroba filmu nakoniec stála 66 miliónov dolárov.

Aj vďaka tomu si producenti mohli dovoliť obsadiť do filmu hercov, ktorých mená naozaj niečo znamenali. "Bola to moja šanca obsadiť ľudí, ktorých som vo filmoch vždy obdivoval," hovorí Chris Carter. "Charakterových hercov, skvelých charakterových hercov ako Armina Muellera-Stahla a Martina Landaua. Našťastie som mal šťastie nielen v tom, že som pre nich písal, ale aj v tom, že som mohol obsadiť ľudí, pre ktorých som v skutočnosti písal úlohy, ktoré sme pre nich vytvorili."

"Martin Landau bol ako postava Kurtzweila dokonalý. Je kombináciou dôveryhodnej postavy s istými faktami, ktoré sedia v jeho živote a v tom, čo naznačuje, a je nedôveryhodný pre podivnosť svojho príbehu. Nie je to človek, ktorý rozpovedaním príbehu inšpiruje dôveru, ale Mulderovi to stačí. Takže ide o postavu, v ktorej je vágnosť, ktorá má kvalitu, ktorá naznačuje, že môže alebo nemusí hovoriť pravdu, čo je pre Akty X dokonalé."

Celovečerný film s oficiálnym názvom "Akty X: Bojujte s budúcnosťou" sa nakoniec nakrúcal v Kalifornii a New Jersey v USA, Britskej Kolumbii v Kanade a v Londýne a Somersete v Anglicku.

"Keď som Davida a Gillian uvidel na filmovom plátne po prvý raz, prišli na plátno a mňa to trochu vyľakalo," hovorí Chris Carter. "Nikdy som ich nevidel takých veľkých, na niečo také som nebol zvyknutý. Bola to chvíľa, kedy som sa musel trochu zatriasť a potom som sa na nich pozrel a uvedomil som si, že budú na veľkom plátne a budú filmovými hviezdami. A ak to tak smiem povedať, do tých väčších topánok sa obuli práve tak dobre, ako by ste dúfali."

Svetovú premiéru mal film 11. júna 1998 v kine Mann's Bruin vo Westwoode. Tejto premiéry sa zúčastnili mnohé tváre Aktov X vrátane Chrisa Cartera, Franka Spotnitza, Roba Bowmana, Davida Duchovného, Gillian Andersonovej, Martina Landaua, Johna Nevilla, Williama B. Davisa, Mitcha Pileggiho, Mimi Rogersovej, Nicka Leu, Laurie Holdenovej a Marka Snowa.

Do amerických kín sa film dostal 19. júna 1998. Počas prvého víkendu vysielania v amerických kinách zarobil 30 miliónov dolárov (čím sa zo všetkých filmov v roku 1998 umiestnil na deviatom mieste). V Amerike v kinách nakoniec zarobil takmer 84 miliónov dolárov a po celom svete spolu okolo 189 miliónov dolárov. Akty X sa v skutočnosti stali prvým televíznym seriálom, ktorý sa ako film do kín dostal ešte počas premiérového vysielania seriálu v televízii.

"Urobilo mi to veľkú radosť. Akty X sa podľa mňa na veľké plátno preniesli znamenite," vyjadril sa Chris Carter. "Príbeh podľa mňa fungoval. Zvláštne efekty boli naozaj pekné a dobre poslúžili príbehu - tento film by ste nenazvali filmom, ktorý poháňali efekty. Mal som pocit, že tam boli aj zimomriavky. Ľudia vyskakovali a smiali sa a dúfajme, že boli dojatí."

ZAUJÍMAVOSTI:

Jeden z pokusov, ako fanúšikov zviesť z cesty, bolo rozhodnutie nakrútiť film pod krycím názvom "Blackwood". Hoci sa to vo filme neuvádza, Blackwood sa volalo texaské mestečko, pri ktorom sa Stevie a požiarnici nakazili čiernym olejom.

Slová "Bojujte s budúcnosťou" pôvodne nemali byť súčasťou názvu filmu. Mali byť použité skôr ako motto filmu. Na plagátoch k filmu boli však vytlačené natoľko blízko k názvu "Akty X", že ľudia sa začali domnievať, že šlo o súčasť názvu filmu. A tak to aj zostalo.

Stevie dostal meno po jednom z Carterových kamarátov z detstva. Obaja vraj často spolu kopali diery do zeme.

"Našou mantrou v televíznom seriáli vždy bolo: 'Je to len natoľko strašidelné, nakoľko sa tomu dá uveriť, a uveriť sa tomu dá len vtedy, keď sa to zdá skutočné.' A o to by sa podľa mňa mala vždy snažiť science-fiction," vysvetľuje Chris Carter. To preto chceli scénu s bombou v Dallase nakrútiť v skutočnom Dallase, ale neskôr zistili, že by to bolo príliš drahé, takže celú sekvenciu nakoniec nakrútili v Los Angeles. Zamaskovať oblohu nad Los Angeles sa štábu nakoniec podarilo nájdením tej vhodnej strechy a použitím vhodných uhlov záberu kamier. Mat Beck potom v postprodukcii pomohol prácou na počítači.

Carter zdôrazňuje, že seriál vždy potreboval vedecký základ a podobne tomu bolo aj vo filme. Týmto vedeckým základom je aj vo filme Scullyovej uhol pohľadu. Veda, ktorá sa vo filme objavuje, je podľa Cartera "absolútne presná". Svojimi radami opäť pomohla Dr. Anne Simonová, ktorá učí na Univerzite v Massachusetts.

Mimozemšťana v úvode filmu si pod maskou zahral umelecký maskér pre zvláštne efekty Tom Woodruff Jr. Pod maskou však vôbec nevidel, takže nakoniec musel odstrániť jedno oko mimozemšťana, aby mohol vidieť von. "Tú scénu sme nakrúcali v takom prítmí, že sa nedalo vidieť, že jedno oko chýba. Pripomínalo to čiernu dieru, a presne tak vyzerali aj oči. A tak sme ho vybrali," hovorí Tom Woodruff Jr.

Ako poradcovia pri sekvencii s výbuchom bomby na filme spolupracovali bývalý dôstojník polície v LA Herb Williams a bývalý agent FBI William Heaton. Vo filme sa objavili ako agenti v scéne so Scullyovou. Jedného agenta si v tejto časti filmu zahral aj Jason Beghe, dlhoročný kamarát Davida Duchovného.

Keď Mulder začne odpočítavať čas, ktorý zostáva do výbuchu bomby, začína od 13:56. Chris Carter sa narodil 13. októbra 1956.

Výbuch budovy vytvorili skombinovaním skutočnej explózie so zvláštnymi efektmi. Sekvenciu vytvorili po vzore teroristického bombového útoku v Oklahoma City. Zámerom bolo vytvoriť efekt výbuchu v spodnej časti budovy, následkom ktorého sa potom zrútila celá budova. Preto bola zo skla a hliníka vytvorená falošná fasáda, ktorú potom pripojili k prvému a druhému poschodiu 16-poschodovej budovy. Skutočná budova po výbuchu v skutočnosti zostala celkom neporušená (zničený bol len jej zmenšený model). To sa podarilo dosiahnuť aj vybudovaním požiarnych stien, ktoré stáli viac ako 50 000 dolárov. Samotný výbuch nakoniec vďaka starostlivej príprave dopadol výborne. Celú sekvenciu nakrútili na jediný pokus a zachytilo ju 14 kamier na akciu a 3 kamery na zvláštne efekty. Príprava sekvencie a celé nakrúcanie však trvali 4 až 5 týždňov.

Efekt toho, ako bola zadná časť auta s Mulderom a Scullyovou výbuchom zdvihnutá do vzduchu, bol dosiahnutý pomocou hydraulických zdvihákov v spodnej časti auta.

Na dverách, za ktorými po výbuchu vypočúvali Scullyovú v FBI, bolo číslo 619. Bolo to tiež číslo na jednej z kopúl v Antarktíde. 19. 6. bol film po prvý raz uvedený do kín.

Postava Dr. Alvina Kurtzweila bola vraj založená na skutočnom doktorovi, ktorý umrel za zvláštnych okolností. Jeho presvedčenie o mimozemšťanoch bolo navrhnuté podľa Miltona Williama Coopera, skutočného teoretika sprisahaní, ktorý napísal podobne ladené knihy ako tie, ktoré môžeme vidieť doma u Kurtzweila. Jedna z jeho kníh má názov "Tajná vláda" a bol tiež prvý, kto navrhol, že FEMA (Federálny krízový štáb) by mohla získať nadvládu nad Bielym domom. Tiež tvrdil, že sa "to stane počas prázdnin, keď sú vlastenci preč zo svojich domovov". Takisto použil slovné spojenie "tiché zbrane pre tiché vojny". Meno Cooper sa vo filme objavilo na zadných dverách falošnej sanitky, do ktorej naložili Scullyovú.

Kurtzweil kedysi patril ku sprisahaniu, ktoré unášalo ženy a robilo pokusy, ktoré mali vplyv na ich plodnosť, takže dáva zmysel, že je povolaním gynekológ.

Martin Landau, ktorý si zahral Kurtzweila, sa priznáva, že obzvlášť sa mu páčila najmä práca s Davidom Duchovným a skúsenosť s prácou na filme považuje za jedinečnú a kreatívnu. "Bola to zaujímavá úloha tým, že v nej bolo enormné množstvo expozície, a Chris mi v podstate povedal, 'Chcem, aby si z toho chlapíka urobil ľudskú bytosť.' A povedal, 'A tiež by som bol rád, aby bol vierohodný a bláznivý zároveň.' Takže som to považoval za zaujímavú výzvu. Otázkou je, či ide o vierohodnú postavu alebo nie, alebo či nie je trochu padnutý na hlavu. A tak som to aj urobil, urobil som ho dosť paranoidného a zároveň v istých veciach veľmi informovaného, čo je presne to, čo bolo treba."

Podobne si prácu s Martinom Landauom pochvaľuje aj David Duchovny. So scénou v uličke, kedy Kurtzweil Mulderovi vysvetlí niektoré detaily sprisahania, mal podľa Duchovného Landau menšie problémy, lebo obsahovala veľa slov, "ale on bol taký hrdý, že cez tú scénu ho dostala obyčajná vôľa. A vidieť niekoho, kto má cenu Akadémie, niekoho, kto už nemusí nič dokazovať, pracovať na niečom, až kým to nemá niečo do seba, to ma inšpirovalo najviac."

Počas scény v pobočke FBI v Dallase sa na obrazovke objaví čas 11:21. 1121 je takisto číslo na jednej z kopúl v Antarktíde. 21. 11. sa narodila manželka Chrisa Cartera.

Conrad Strughold svoje meno dostal po nacistickom vedcovi, ktorý počas druhej svetovej vojny vykonával pokusy na zajatcoch. Americká vláda mu neskôr umožnila prácu na ich vesmírnom programe. V epizóde 'Kancelárska spona' v tretej sérii seriálu sa Mulder a Scullyová ocitli vo vnútri baní Strugholdovej banskej spoločnosti.

Počas dní, kedy sa v štúdiu nakrúcala scéna so včelami, sa pracovalo s 300 000 živými včelami. David a Gillian nemohli nosiť ochranné odevy (len ochranné trikoty pod šatami a mali zalepené otvory v šatách) a preto podľa Roba Bowmana členovia štábu pôvodne zo solidarity ochranné odevy nenosili tiež, ale keď prvé žihadlo dostal Dan Sackheim, nosili ochranné odevy už všetci - samozrejme okrem Davida a Gillian. Aj napriek ochranným odevom dostali žihadlá aj ďalší členovia štábu. David a Gillian bez ochranných odevov nedostali ani jedno jediné žihadlo. "Tú scénu sme prebehli 15-krát a nikdy sme nedostali žihadlo," hovorí o nakrúcaní David Duchovny. Odborník na prácu so včelami Dr. Norman Gary, ktorý na výrobe tejto scény výdatne spolupracoval, to vyriešil tak, že oddelil kráľovnú a robotnice potom nie sú natoľko agresívne. "Krotiteľ včiel na nás hádzal vedrá včiel," hovorí Gillian Andersonová. "Ale nebolo to také zlé. Tí jediní, ktorí dostali žihadlá, boli tí, ktorí sa najviac báli toho, že ich dostanú."

Nakrúcania scény sa zúčastnil aj Chris Carter, ktorý sa priznáva, že sám sa včiel trochu bojí a počas nakrúcania nosil ochranný odev. Davidovi a Gillian vzdáva poctu za to, ako si s touto náročnou scénou poradili.

Včely v skutočnosti kukuricu neopeľujú, ale Chris Carter sa bráni: "Pamätajte na to, že ide o zmutovanú kukuricu," zdôrazňuje. "Bola geneticky pozmenená, aby lákala včely."

Pre rozpočet musela byť sekvencia s čiernymi helikoptérami vo vzduchu nad kukuričným poľom nakrútená počas jedinej noci. Problémom bolo osvetlenie ôsmich akrov pôdy, na ktorých rástla kukurica. Vedúci kameraman Ward Russell to vyriešil tak, že na spodné časti helikoptér dal pripevniť dve xenónové pátracie svetlá. Na lopatky rotorov helikoptér bola navyše nanesená biela farba, aby bolo čierne helikoptéry potme vidieť.

Sekvencia s naháňačkou v kukurici bola inšpirovaná Carterovými detskými letnými výletmi na farmu kamarátov jeho rodičov. Carter hovorí, že výlet do kukuričného poľa v noci "je jedna z najstrašidelnejších vecí na svete. Neviete, čo tam vyskočí, čo vás chytí, aké pavúky vylezú. Na kukuričnom poli je skrátka niečo tajuplné. Je organizované, je v uličkách, a napriek tomu vnútri môžete uviaznuť a neviete, ako sa dostať von." Celá sekvencia bola príležitosťou urobiť niečo originálne, strašidelné a napínavé.

Počas nakrúcania v kukurici sa jednému mladíkovi podarilo prekĺznuť cez ochranku, ukryť sa v kukurici a na videopásku zachytiť prácu hercov a obrovské biele kopule. Videozáznam potom predal miestnej spravodajskej televízii a tak došlo k odhaleniu niekoľkých tajomstiev takmer rok pred premiérou filmu.

Asi najzložitejším záberom filmu bol však len zjavne jednoduchý záber nakrútený v interiéri, kedy mala Scullyovej spod goliera vyliezť včela a potom sa tam opäť schovať. Entomológ Dr. Gary vyjadril svoje pochybnosti, že takéto správanie by sa u včely dalo docieliť. Po niekoľkých bezsenných nociach sa mu však podarilo prísť na riešenie: na látku goliera naniesol feromónové lákadlo, ktoré vytvoril. "Včela opustila klietku, zacítila stopu feromónu, obrátila sa k nemu a pomaly kráčala po zadnej časti goliera presne tak, ako to mala urobiť. Tá malá včela toto správanie začiatkom dňa zopakovala asi tucetkrát a bezchybne. Všetci na pľace boli v úžase. A úprimne povedané, v úžase som bol aj ja," hovorí Dr. Norman Gary.

V súvislosti so slávnou scénou na chodbe pred Mulderovým bytom Rob Bowman hovorí, že Mulder nikdy predtým tak silne nedospel k poznaniu, že Scullyovú potrebuje, ako práve v tejto scéne. Bozk medzi Mulderom a Scullyovou, ku ktorému v tejto scéne takmer dôjde, Bowman nazýva "emocionálnou odozvou na ohromný rešpekt, ktorý voči sebe majú, kedy prekročíte logiku a veci sa stanú fyzickejšie a ľudskejšie." Gillian Andersonová k tomu dodáva: "Sú si rovnocenní a môžu spolupracovať ruka v ruke v platonickom vzťahu a milovať sa, rešpektovať sa a starať sa o seba a byť ostatnými považovaní za rovnocenných."

Mulder a Scullyová si v scéne nakoniec bozk nedajú, takže diváci opäť nedostanú to, čo si želajú. Rob Bowman však poukazuje na to, že keď si ich zámer pobozkať sa spojíme s umelým dýchaním z úst do úst, ktoré dá Mulder Scullyovej v mimozemskej lodi v Antarktíde, dá sa to považovať za bozk. David Duchovny si v skutočnosti myslel, že "takmer bozk" bol najlepšou voľbou a scéna sa mu veľmi páčila. "Myslím, že ukazuje oveľa viac ako len fyzický kontakt, ku ktorému dochádza. Myslím, že ukazuje túžbu viac ako skutočné vyvrcholenie, čo je vždy oveľa lepšie." Počas nakrúcania sa David a Gillian skutočne zo žartu pobozkali. "Gillian a ja sme to urobili tak, ako sa nám páčilo," hovorí David, "a potom som povedal, 'Urobme jeden, kedy budeme stáť proti stene.'" Časť bozku bola zachytená aj na kameru a dnes je už k dispozícii aj na Internete. Záujemci môžu vidieť, že Gillian dala Davidovi taký bozk, že ho pritlačila ku stene. Záber si môžete pozrieť na tejto adrese a inú verziu si môžete pozrieť na tejto adrese.

Z filmu bola vystrihnutá krátka časť scény medzi Mulderom a Fešákom v limuzíne, kedy Fešák Mulderovi povie, že jeho sestra Samantha bola unesená na žiadosť jeho otca Williama Muldera, aby sa mohla stať súčasťou projektu kolonizácie a tak prežila kolonizáciu zeme mimozemšťanmi. Táto časť scény bola vystrihnutá preto, lebo producenti sa domnievali, že bola až príliš určená fanúšikom a náhodní diváci by jej nerozumeli. Táto časť scény sa nakoniec objavila na videokazete s filmom.

Potkan, ktorý prebehne cez uličku vtedy, keď Mulder odchádza od Fešáka, sa v zábere ocitol celkom neplánovane. Fanúšikom však vhodne pripomenul Alexa Kryceka.

Niektoré scény v Antarktíde boli nakrútené na ľadovci vo Vancouveri, na ktorý sa dalo dostať len pomocou helikoptéry. Helikoptérou tam dokonca museli dopraviť aj snežný ťahač, na ktorom sa Mulder v Antarktíde pohyboval. Keď tam členovia štábu na istý čas pre nepriaznivé počasie zostali odrezaní od okolitého sveta, bývali práve v kopulách, ktoré vyrobili.

Dizajn vnútra mimozemskej lode pre vedúceho výpravy Christophera Nowaka predstavoval výzvu. Jeho výroba nakoniec trvala celých 60 dní.

Zábery zblízka na Muldera a Scullyovú po odlete mimozemskej lode boli nakrútené celé mesiace potom, ako bola nakrútená väčšina filmu.

Článok v novinách o zastavení šírenia vírusu Hanta v severnom Texase (ku ktorému v skutočnosti nedošlo) napísal Howard Dimsdale. Skutočný Howard Dimsdale učil scenáristov Aktov X Franka Spotnitza a Johna Shibana na filmovom inštitúte a počas éry McCarthyho bol na čiernom zozname. V tom čase písal pod pseudonymom Arthur Dales, čo je jedna z postáv televíznych Aktov X.

Scéna, kedy sa Mulder a Scullyová rozprávajú v parku v DC, bola v skutočnosti až druhou verziou tohto okamihu. V pôvodnej verzii sa Mulder rozprával s Mužom s cigaretou potom, ako si Muž s cigaretou prečítal novinový článok o víruse Hanta v Severnom Texase. Mulder mu povedal o tom, čo sa dozvedel od Fešáka, a Muž s cigaretou mu povedal, že zastaviť 50-ročný Projekt sa mu nepodarí. "Ste len jeden človek," povie Muž s cigaretou. "Mýlite sa," odpovie mu Mulder. Potom sa ukáže Scullyová a Mulder sa s ňou ešte krátko rozprával. Keď však autori túto scénu ukázali skúšobnému obecenstvu, diváci si mysleli, že táto scéna nezapadá do kontextu, lebo Mulder a Muž s cigaretou sa okrem tejto scény vo filme nikdy nestretli. A teraz sa mali stretnúť a rozprávať sa ako starí priatelia. Celú scénu preto prepísali a nakrútili jej novú verziu, v ktorej sa spolu rozprávali Mulder a Scullyová a Muž s cigaretou ich mal sledovať z kopca, ale aj tento záber nakoniec vystrihli.

Foum Tataouine v Tunisku, kde žije Strughold, je skutočné miesto, ale názov tejto lokality bol použitý ako pocta ďalšiemu sci-fi filmu spoločnosti Fox, prvej časti Hviezdnych vojen. Luke Skywalker mal totiž domov na planéte Tatooine. Zábery helikoptéry letiacej ponad piesočné duny v skutočnosti štáb Aktov X nakrútil na rovnakej lokalite, kde sa nakrúcali aj púštne scény pôvodných Hviezdnych vojen.

Posledný záber filmu na kukuričné pole v púšti v Tunisku bol až na kukuricu vytvorený celkom pomocou počítača.

Skrytá zvuková stopa na albume s pesničkami k filmu odznie 10 minút a 13 sekúnd po poslednej pesničke. Chris Carter nám v nej odhalí niečo z minulosti a motivácie Syndikátu.

Chris Carter sa priznáva, že najspokojnejší bol s tým, že "niekto konečne mohol vysvetliť, o čom je sprisahanie, o čo sa snaží, odkiaľ pochádza, aké sú jeho historické korene a aké sú jeho biologické korene. A tiež mi urobilo radosť to, že existuje skutočná obrana proti sprisahaniu, spôsob, ako bojovať s budúcnosťou. Niečo z toho sme urobili už v minulých epizódach, ale len po kusoch a kúskoch. Tu vo filme ide o oveľa koncentrovanejší príbeh."