Príbeh epizódy 'Elégia' vznikol na základe poznámky "Kolkáreň, v ktorej straší", ktorú mal jej scenárista John Shiban napísanú na malej kartičke už približne jeden rok. Z tejto poznámky sa stal príbeh po nakrútení epizódy 'Memento Mori', v ktorej sa Scullyová začína vyrovnávať so svojou rakovinou.

Shiban vraví, že jeho manželka Janet mu pripomenula príhodu, ktorá sa im stala pred desiatimi rokmi. Jej otec Jerry Tanner umieral sa pľúcnu rakovinu. Spolu ho boli navštíviť v nemocnici. Jerry sa chvíľu pozeral nabok, ale potom sa zrazu obrátil k Janet a opýtal sa: 'Koľko ľudí je v tejto izbe?' Janet mu odpovedala, že okrem neho len ona a John. Jej otec sa zahľadel na druhú stranu miestnosti, potom sa zahľadel späť na nich a konečne povedal: 'Dobre.'

Shiban si na túto príhodu spomenul a zrodila sa v ňom myšlienka, že umierajúci ľudia by azda mohli vidieť na onen svet. Keď sa krátko pred Vianocami Chris Carter Johna Shibana opýtal, čo by chcel napísať po sviatkoch, ten mu spomenul nápad o duchovi, ktorého by videl len umierajúci človek. Keď to Carter počul, okamžite navrhol, že by to bol jedinečný nápad pre Scullyovú.

S kolkárňou je epizóda nakoniec prepojená vďaka Johnovi R. Shibanovi, otcovi Johna Shibana. Ten v mladosti pracoval práve v kolkárni. Kolkáreň, v ktorej sa táto epizóda nakrúcala, sa nachádzala priamo vo Vancouveri. Objavila ju Louisa Gradnitzerová, ktorá pre Akty X vyhľadávala lokality na nakrúcanie. Štáb si ju na niekoľko dní prenajal a dostali prísne inštrukcie, ktoré bolo treba pri práci v kolkárni dodržiavať.

Ďalším dôležitým elementom príbehu bola postava duševne zaostalého Harolda Spullera. K jej napísaniu scenáristu inšpiroval jeho obľúbený film Prelet nad kukučím hniezdom. Harolda si zahral herec Steven M. Porter, ktorého na konkurz do Aktov X prizval jeho kamarát zo štúdia na univerzite Frank Spotnitz. Herec už predtým v jednej hre podobnú postavu hral, avšak po absolvovaní skúšky pred Chrisom Carterom si herec aj tak nebol istý tým, či uspel. "Potom, ako som opustil miestnosť, som si pomyslel, že som buď urobil skvelý dojem, alebo som zo seba urobil úplného blázna," hovorí. Mnohé gestá a tiky, ktoré Porter v epizóde použil, boli produktmi jeho vlastných rešerší vo viacerých ustanovizniach, ktorými sa pripravoval na úlohu v hre. Dokonca uvádza, že opakované zovieranie prstov na ruke, ktoré bolo pre jeho postavu v epizóde pomerne charakteristické, realizoval aj v štúdiu po skončení nakrúcania vtedy, keď do zvukovej stopy dopĺňali niektoré repliky.

Pre Gillian Andersonovú bola 'Elégia' podľa jej vlastných slov obzvlášť náročná a emocionálne vyčerpávajúca epizóda. Obzvlášť sa jej páčilo počínanie medzi Mulderom a Scullyovou.

Pre Davida Duchovného bola táto epizóda pamätihodná z celkom iného dôvodu. "Uvedomil som si, aký som starý," hovorí. "Na druhý deň po scénach s kolkami ma boleli svaly." Duchovny si bolesti svalov spôsobil najmä niekoľkými "priateľskými" hrami s režisérom Jamesom Charlestonom medzi jednotlivými zábermi. "Povedzte mu, že mi stále dlhuje 80 dolárov," odkazuje Charleston Duchovnému. "80 kanadských dolárov. Dlhujem mu oveľa menej ako si myslí," odkazuje Duchovny Charlestonovi.