Čím viac sa vzdialite od civilizácie, tým sú sily prírody vrtkavejšie a neúprosnejšie. V tomto sa utvrdil štáb Aktov X počas nakrúcania epizódy 'Obchádzka', ktorej dej sa odohráva väčšinou v lese. "Nakrúcalo sa devätnásť dní," s povzdychom hovorí režisér epizódy Brett Dowler, ktorý počas tretej a štvrtej série režíroval pomocný štáb Aktov X a teraz dostal príležitosť režírovať aj hlavný štáb. "Pršalo každý deň - dokonca aj na Vancouver je to neuveriteľné. Takmer každá scéna sa odohrávala vonku na lokalite a za denného svetla. A keďže jeseň už pokročila, dni boli krátke. Nedalo sa nakrúcať pred ôsmou hodinou ráno alebo po šiestej hodine večer. K tomu pridajte jednu hodinu na obed a tri hodiny na zbalenie vecí a môžete vidieť, proti čomu sme stáli."

Keďže jedna epizóda sa za normálnych okolností nakrúcala len osem dní, zdĺhavé nakrúcanie epizódy 'Obchádzka' veľmi zaťažilo produkciu vo Vancouveri aj postprodukciu v Los Angeles. Producent Kim Manners dokonca jeden deň režíroval pomocný štáb. Jedna z kľúčových scén, v ktorej Scullyová a zranený Mulder trávia noc v lese na zemi pri spadnutom strome, bola nakoniec nakrútená v narýchlo postavených kulisách v štúdiu na rozdiel od lesa, v ktorom sa nakrúcala väčšina epizódy (Seymour Demonstration Forest). "Bolo to frustrujúce. Bolo to smutné," pokračuje Dowler. "Vo Vancouveri nemôžete nikoho viniť z toho, že prší, ale aj tak, keď sa to začalo premietať do peňazí, všetci si spomínajú na zdržania, keďže začali prichádzať faktúry."

Živé spomienky na nakrúcanie tejto epizódy pre problémy s dažďom má aj umelecká maskérka Laverne Bashamová, ktorá hercom robila make-up pod dáždnikom, mixér zvuku Michael Williamson, ktorý robil, čo mohol, aby dialógy hercov nenarušoval zvuk kvapiek padajúcich z listov, Marty McInally, ktorý obsluhoval kameru a zakopol, spadol a poškodil vybavenie, a produkčný manažér Ron French, ktorý v jedno ráno zistil, že niekto odcudzil falošnú kôru stromu za 1 500 dolárov zo skutočného stromu špeciálne pripraveného na nakrúcanie. Osobitnou komplikáciou bola starostlivosť o účes Gillian Andersonovej, ktorá pre dážď neprinášala želané výsledky.

"Chcel som, aby bolo nakrúcanie jednoduché," hovorí scenárista epizódy Frank Spotnitz, "lebo to bola prvá epizóda, ktorú režíroval režisér nášho pomocného štábu. Vďaka zlému počasiu a smole sa z nakrúcania v lese stal dlhý a vyčerpávajúci zlý sen. Výsledok však za tú snahu stál." Epizóda sa nakoniec stala jednou z jeho obľúbených epizód. Väčšina tých, ktorí sa na epizóde podieľali, ju aj napriek jej neľahkej výrobe považuje za solídnu epizódu. Medzi fanúšikmi je epizóda obľúbená. Na ťažkosti pri nakrúcaní si živo spomína aj Gillian Andersonová, ale dodáva, že počas nakrúcania sa celkom vžila do Scullyovej.

'Mestečko Point Pleasant v Západnej Virgínii bolo pred 30 rokmi čímsi terorizované. Zabíjali dobytok a terorizovali okolie. Svedkovia ich opísali ako primitívnych ľudí s prenikavými červenými očami. Stali sa známi ako morovia. Je o tom jeden spis z Aktov X z roku 1952.' To sú Mulderove slová na margo lesných stvorení, ktoré spolu so Scullyovou prenasledujú v lese v epizóde 'Obchádzka'. Moderné mýty o moroch sú natoľko početné, že o nich bola napísaná kniha, ktorej autorom je John A. Keel. Najskoršie hlásenie, o ktorom Keel píše, podala istá prominentná obyvateľka okresu Západná Virgínia. Žena začiatkom šesťdesiatych rokov šoférovala auto na ceste, na ktorej pred sebou uvidela niečo, čo pôvodne považovala za človeka. Keď sa však autom priblížila bližšie, uvedomila si, že postava je oveľa väčšia ako človek a má žiarivo červené oči. Neznáma postava naraz roztvorila krídla, ktoré zabrali takmer celú šírku vozovky. Predtým, ako sa žena stihla spamätať, sa netvor vzniesol do vzduchu a v momente bol preč. Mýty o moroch boli jednou z inšpirácií pre scenáristu Franka Spotnitza pri písaní epizódy 'Obchádzka'.

Spotnitz sa nechal inšpirovať aj filmom Vyslobodenie (1972). Zaujala ho myšlienka uviaznutia v nehostinnom prostredí a takisto myšlienka, že v poraste sa pohybuje niečo, čo nevidíte. Zároveň chcel, aby boli Mulder a Scullyová do celej veci zapojení atypicky.

Najväčšou výzvou pri výrobe zvláštnych efektov boli lesné stvorenia, ktoré dokázali naoko splynúť so svojím okolím. Štáb chcel najprv hercov obliecť do špeciálnych kostýmov, ktoré by pomocou postprodukcie splynuli s okolím. Maskér Toby Lindala dal špeciálne kostýmy vyrobiť, ale väčšina toho, čo z bytostí diváci vidia na obrazovke, bola nakoniec vytvorená elektronicky.

Epizóda mala otvorený koniec, v ktorom vidíme, že minimálne jedna z lesných bytostí stále žije. "Veľmi radi sme mali závery, ktoré divákov na konci znepokojili," hovorí Frank Spotnitz. "Nič mi nerobilo väčšiu radosť ako to, keď som sa rozprával s divákom, ktorý povedal, že v noci nedokázal ísť spať alebo dvakrát kontroloval okná a dvere. Ak si myslíte, že niečo stále môže byť tam vonku, je to desivejšie."