"Tak ako sa to túto sériu stalo veľakrát, prihrali nám točenú loptičku," hovorí spoluscenárista epizódy John Shiban. "A pri zaoberaní sa celou vecou sme v skutočnosti seriál vzali na zaujímavé miesto, ktoré by sme inak asi nenavštívili." Práca na príbehu epizódy sa začala počas posledného augustového týždňa a scenár mal byť hotový do 25. septembra.

Vincea Gilligana, Johna Shibana a Franka Spotnitza, trojicu scenáristov epizódy 'Vianočná koleda', pôvodne inšpiroval kalendár. Epizóda 5X05 mala mať premiéru pred Vianocami. "Rozprávali sme sa o tom, že by sme spolu urobili vianočnú epizódu," hovorí Shiban, "a jedného dňa sme sa pohrávali s nápadmi a uvedomili sme si, že sme všetci videli a mali veľmi radi britskú filmovú verziu Dickensovej Vianočnej koledy z roku 1951 v hlavnej úlohe s Alastairom Simom. Všetci sme si pomysleli: 'Je to klasický príbeh sebaspytovania a znovuzrodenia atď.' A my sme sa rozhodli, že takej situácii nejako vystavíme Scullyovú."

Po jednej frustrujúcej slepej uličke, keď sa snažili verne pridržať Dickensovho klasického príbehu, sa scenáristi rozhodli, že namiesto stretnutí s duchmi Scullyovú "navštívia" skoršie podoby členov jej rodiny a jej samej.

"Začali sme s nápadom, že Scullyovej zatelefonuje duch počas návštevy jej rodiny v San Diegu na Vianoce," hovorí John Shiban. Mal to byť duch mŕtvej ženy, ktorá v seriáli nikdy predtým nevystupovala, a scenáristi nevedeli prísť na to, čo je zač, a ani na to, ako zapadala do Scullyovej minulosti. Chvíľu im trvalo, kým sa z tohto bodu pohli vpred. Nakoniec sa rozhodli, že touto ženou nebude nejaká neznáma žena, ale Scullyovej mŕtva sestra Melissa. Celá zápletka nakoniec viedla k odhaleniu jedného z najdramatickejších tajomstiev, ktoré Scullyová v seriáli odhalila.

"'Vianočná koleda' bola ďalšia mytologická epizóda, pri ktorej sme mali pocit, že sa žiadalo, aby sme ju napísali," hovorí spoluscenárista Frank Spotnitz, "lebo sme ustanovili myšlienku, že tie ženy boli unesené a Scullyovú sme videli akoby v druhom stave. Ten záber bol v skutočnosti záberom na tehotnú Gillian Andersonovú a bola to akoby druhá strana jednej mince. S Johnom Shibanom a Vinceom Gilliganom sme vypracovali celý príbeh, ktorý sa stal inej postave, nie Scullyovej. Celý ten príbeh sme dokončili a začínali sme ho písať, ale nefungovalo to. Nebolo to to pravé a neboli sme s tým spokojní. A potom sme si uvedomili, že to musí byť Scullyová, že to musí byť druhá strana tej mince, že to musí byť jej dieťa. A tak sme to aj urobili a ten príbeh sa už prepísal sám."

Frank Spotnitz pokračuje: "Najprv sme museli vyriešiť otázku identity ducha, potom sme museli spojiť paranormálnu tému so Scullyovej osobnou minulosťou, a potom sme sa pohrali s nápadom, že Scullyová bude akoby Mulderom - uverí tomu, že volajúcim môže byť jej mŕtva sestra - kým jej brat Bill bude akoby Scullyovou a bude hovoriť, že to všetko sa odohráva v jej hlave."

"Veľmi sa nám páčila myšlienka, že kúsky jej minulosti by boli prepojené s jej rozhodnutiami v súčasnosti," hovorí John Shiban. "Práve tak ako sa musel rozhodnúť Scrooge, keď zvažuje, čo zatiaľ vo svojom živote dosiahol. Urobil správne rozhodnutia? Bol chamtivý? Vyhol sa pomoci milovaným vtedy, keď im mohol pomôcť? A môže to odčiniť? Môže sa zmeniť? V prípade Scullyovej bol výber trochu odlišný, najmä potom, ako práve prekonala rakovinu. 'Bolo správne zanechať medicínu a stať sa agentkou FBI? Čo je pre mňa najdôležitejšie? Kariéra? Vzťahy? A čo znamená to, že by som mohla mať dieťa, lebo aj napriek tomu, že moja rakovina je zjavne vyliečená, ja naozaj neviem, ako dlho budem žiť?'"

Scenáristi pred napísaním scenára viedli diskusiu aj o kľúčových obrazoch a replikách, aby spolu vedeli, kam scenár smeruje. Prvú dokončenú pracovnú verziu scenára si spolu prezreli tak, že Shibanov laptop pripojili k počítačovým monitorom, ktoré zobrazovali rovnakú stranu scenára. Revízia scenára nakoniec trvala len tri dni. Scenár spolu s režisérom Peterom Markleom prešiel aj Chris Carter. Začiatkom októbra sa po týždennej prípravnej produkcii začalo nakrúcanie.

John Shiban bol s nakrútenou epizódou spokojný. Rovnako aj Gillian Andersonová. Výsledok sa jej páčil, ale je presvedčená, že zložitý vzťah medzi Scullyovou a jej dcérou nikdy tak celkom netrafila po hlave. "Na konci som mala pocit, že som bola málo energická, príliš melancholická," hovorí. "Bolo ťažké nájsť správny prístup pri zaoberaní sa dieťaťom, ktoré je zjavne jej; nájsť tú správnu príchuť vzťahu k nej a k tej chorobe, ktorú zakúša, a to všetko zmiešané s aspektom nadprirodzena. Ďalšou ťažkosťou bolo to, že s tým dieťaťom nemala žiadnu minulosť, takže som nemohla hrať to puto, ktoré by som cítila, keby moja vlastná dcéra Piper zakúšala to isté."

Najväčším problémom, s ktorým zápolila vedúca obsadenia seriálu vo Vancouveri Coreen Mayrsová, bolo nájdenie herečky, ktorá by hrala Danu Scullyovú približne z roku 1976. Tento problém nakoniec vyriešil vedúci výroby Bob Goodwin, ktorý si spomenul, že Gillian má mladšiu sestru Zoë.

"Bolo to neuveriteľné," hovorí štrnásťročná Zoë Andersonová. "Stalo sa to znenazdajky. Povedala mi to mama, keď som prišla zo školy domov. Povedala, 'Predstav si, práve volala Gillian a povedali jej, že pre teba majú úlohu.' Ja som začala jačať! Veľmi sa mi páči dráma a hry a tak. Vždy som to chcela robiť." Ôsmačka už mala skúsenosti s amatérskym divadlom (v šiestej triede dokonca hrala v Dickensovej Vianočnej kolede) a svoje repliky sa naučila naspamäť jedného dňa po tanečnej a potom strávila týždeň vo Vancouveri so svojou sestrou a matkou. Uvádza, že najťažšie pre ňu bolo naučiť sa, ako stáť v jednotlivých záberoch. "Každý záber bol odlišný. Buď som sa príliš naklonila k vianočnému stromčeku, alebo som sa pozerala nesprávnym smerom. Ale režisér Peter Markle mi naozaj pomohol. Bol skvelý." Strojček, ktorý mala na zuboch, bol jej vlastný.