Poznámka: Tento scenár nebol autorizovaný ani Chrisom Carterom, ani jeho 
produkčnou spoločnosťou 1013 Productions, ani spoločnosťou Fox Entertainment. 
Scenár som do slovenského jazyka preložil ja, X_Follower@hotmail.com, pričom 
je pravdepodobné, že na televíznej obrazovke sa neobjaví v rovnakej podobe 
ako tu, pretože preklad bude robiť druhá osoba.
----------------------------------------------------------------
PATIENCE 8ABX04
(Trpezlivosť)

Scenár: CHRIS CARTER
Réžia: CHRIS CARTER


----------------------------------------------------------------
********
* ÚVOD *

BURLEY, IDAHO
3:08

(Tmavá noc. Vonku zúri búrka. Strašidelná hudba. Staršie štýlové auto 
prichádza pred ešte staršie strašidelné vidiecke sídlo. Dom zdobí veterník v 
tvare netopiera. Z auta vystúpi postarší pán, z pohľadu na ktorého ide 
strach. Je odetý v obleku. Zaduní hrom. Pán po verande vstúpi dovnútra domu. 
Podíde ku schodom a za praskania schodov pod nohami kráča hore schodiskom.)

(Bleskový strih hore na poschodie. Postaršia pani, ktorá doteraz spala v 
posteli, začuje škrípanie schodov a prebudí sa. Posadí sa na posteli a zalapá 
po dychu.)

MANŽELKA: Pre pána kráľa, George, o čo sa to snažíš?

(George otvorí dvere do spálne.)

GEORGE: (hlbokým hlasom) Snažil som sa byť ticho.

MANŽELKA: Ticho? Zacítila som ťa na schodoch. 39 rokov a ja som stále 
prekvapená, že tá tvoja balzamovacia tekutina nebudí mŕtvych.

GEORGE: Neprebudila starého Zeka McPhersona dnes večer, pokoj jeho duši.

MANŽELKA: Tak choď von a zobleč si ten svoj odev, aby som mohla mať pokoj ja.

(George sa len pousmeje.)

MANŽELKA: George!

GEORGE: (neochotne) Už idem, Tahoma, už idem.

(George zíde dolu schodmi a vychádza von na verandu, kde sa začne vyzliekať z 
obleku. Práve vtedy, keď si pod kolená stiahne nohavice, si nad sebou na 
verande všimne niečo podozrivé.)

GEORGE: Čo dočerta? Čo to tam dočerta je?

(Uderí blesk a záblesk osvieti postavu visiacu z trámov nad verandou. Je to 
netopierí netvor, kombinácia človeka a netopiera. Vyzerá odpudzujúco. Otvorí 
oči. George od ľaku ustúpi, no keďže má nohavice okolo nôh, stratí rovnováhu 
a spadne na zem. Netvor okamžite skočí na Georgea a počujeme Georgeov 
výkrik.)

(Strih dovnútra domu do spálne. Tahoma, Georgeova manželka, zdola začuje 
podozrivé zvuky a vstane z postele a zíde dolu k verande.)

TAHOMA: George?

(Spolu s ňou začujeme, ako sa netvor kŕmi na Georgeovom tele. Tahoma strnie 
na mieste a v strachu sa pozrie na dotrhané zakrvavené telo svojho manžela. 
Netvor sa skláňal nad jeho telom, ale teraz sa obráti a skočí na jačiacu 
Tahomu. Veterník v tvare netopiera sa zatiaľ vonku hojdá vo vánku.)

[- ÚVODNÁ TITULKOVÁ SEKVENCIA -]


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 1 *

(Kancelária Aktov X. Smutná, naozaj smutná hudba. Scullyová je v kancelárii 
sama. Zo stola do rúk uchopí Mulderovu menovku a zamyslene ju drží v rukách. 
Práve vtedy, keď sa ju chystá založiť do jednej zo zásuviek v stole, z chodby 
začuje hlasy a smiech mužov približujúcich sa ku kancelárii.)

PRVÝ AGENT: (hlas) Takže sem vyháňajú neposlušné decká.

DRUHÝ AGENT: (hlas) Strčte ma sem dole a tiež by som uvaril veľa bláznivých 
nápadov.

(Ďalší smiech. Muži zabočia za roh a ocitnú sa vo dverách do kancelárie, 
Doggett je vpredu. Strnú na mieste v okamihu, keď v kancelárii uzrú 
Scullyovú. Chvíľka neistoty. Doggett v ruke drží šálku s kávou.)

SCULLY: Dobré ráno.

DOGGETT: Ránko. (agentom) Chlapci, zastihnem vás neskôr.

(Agenti sa potichu vzdialia preč. Doggett vstúpi dovnútra kancelárie.)

DOGGETT: Nejakí kamaráti... sú len zvedaví.

SCULLY: Ja som sem neprišla robiť kuriozitu, agent Doggett. Prišla som sem 
pracovať.

DOGGETT: Ja tiež, agentka Scullyová. Bol som tu celý víkend a zavčas dnešného 
rána. Prešiel som všetky Akty X tamto v kartotéke. Len som odišiel po kávu.

(Ukáže jej svoju šálku. Scullyová je prekvapená.)

SCULLY: Nuž... máte nejaké otázky?

DOGGETT: Len zopár. Najprv by ste mi azda mohli povedať, kde je tu váš 
priestor a, uch... kde bude môj.

SCULLY: Toto je kancelária môjho partnera, agent Doggett. Vy a ja ju budeme 
používať len chvíľu.

(Na znak toho Scullyová naspäť na stôl rozhodne položí Mulderovu menovku. 
Doggett veľmi rýchlo pochopí, čo to znamená.)

DOGGETT: Tak kde začneme?

(Scullyová zapne premietačku. Doggett v kancelárii vypne svetlo. Nasledujúca 
scéna pripomína scénu z úvodnej epizódy Aktov X, lenže tentoraz je to 
Scullyová, kto obsluhuje premietačku. Na prvom obrázku je pravdepodobne 
George.)

SCULLY: Vraždami. Dvomi. V Idahu. Beloch, 62 rokov, povolaním riaditeľ 
pohrebného ústavu. Bol zabitý na svojej prednej verande asi 3 metre od svojej 
manželky.

(Premietne ďalší obrázok.)

DOGGETT: Svätý bože.

(Detailná snímka Georgeovej tváre a rozpáraného krku. Veľa krvi okolo. 
Doggett je zarazený.)

SCULLY: Príčinou smrti bola strata krvi z početných hlbokých zranení od 
pohryznutí. Nejaké úvahy, nejaké otázky?

(Doggett podíde bližšie k obrázku.)

DOGGETT: Pohryznutí?

SCULLY: Na jeho hlave, trupe a rukách. Dva z jeho prstov chýbajú... boli 
zožrané.

(Scullyovej sa táto "skúška" zdá byť po chuti.)

DOGGETT: A čím? Zvieraťom?

SCULLY: Toto boli vraždy. Tie pohryznutia na jeho manželke sa zdajú byť 
ľudské.

(Na premietačke ukáže obrázok mŕtvej Tahomy.)

DOGGETT: (znechutený) Už som videl násilné zločiny, naozaj pokrivené veci, 
ale, uch... toto je extrém. Je tam ukážka motívu?

SCULLY: Nie podľa miestnej polície.

DOGGETT: Je tam nejaký vzor, uch... alebo rituál alebo niečo?

(Scullyová záporne pokrúti hlavou.)

DOGGETT: Musím priznať, agentka Scullyová: som v rozpakoch.

SCULLY: Nuž, to je dobré miesto, kde začať.


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 2 *

BURLEY, IDAHO
11:18

(Domov zavraždených manželov. Okolo je už veľa policajtov. K domu v aute 
prichádzajú Scullyová a Doggett, Doggett sedel za volantom. Vystúpia von z 
auta a vonku sa zvítajú s detektívom, ktorý má prípad na starosti.)

DETEKTÍV ABBOTT: Vy ste tí ľudia z FBI?

SCULLY: Áno.

DETEKTÍV ABBOTT: Yale Abbott od šerifa okresu Cassia.

SCULLY: Zdravím. Agentka Scullyová. Toto je agent Doggett.

(Detektív Abbott Scullyovej podá ruku, no potom sa k nej obráti chrbtom a 
venuje sa výlučne Doggettovi. Scullyová sa trochu neisto zamrví a potom sa 
Abbottovi pozrie cez plece.)

DETEKTÍV ABBOTT: Radi si myslíme, že naše vlastné problémy zvládame, ale 
zopár machrov hore v sídle správy okresu si myslí, že toto nás presahuje. 
Niežeby sme si necenili, že ste prešli celú tú cestu, aby ste nám pomohli.

DOGGETT: Ja dúfam, že to dokážeme. Musím priznať, že som trochu zmätený tým, 
čo som videl.

DETEKTÍV ABBOTT: Ó, naozaj?

SCULLY: Pochopte, detektív, že prípady ako ten váš sme na našom oddelení 
videli pravidelne. Agenta Doggetta na Akty X ešte len pridelili. Môžem vás 
ubezpečiť, že na stopách po ľudských pohryznutiach nie je nič mätúce.

(Na to sa detektív Abbott konečne obráti aj ku Scullyovej.)

DETEKTÍV ABBOTT: No a práve k tomu som sa dostával, madam. Už si nie sme takí 
istí, že tie pohryznutia sú ľudské.

(Vedie ich k verande.)

DETEKTÍV ABBOTT: Telá objavili susedia, takže došlo ku kontaminácii celkového 
miesta činu. Moji chlapci odviedli naozaj čertovsky dobrú robotu oddeľovaním 
rozličných odtlačkov topánok a našli toto. Prejdite sem.

(V prachu na zemi im ukáže odtlačok chodidla so štyrmi prstami.)

DETEKTÍV ABBOTT: Priamo tam, vidíte to?

DOGGETT: Čo je to?

DETEKTÍV ABBOTT: Ľudské to nie je, to viem.

SCULLY: Ale ani celkom zvieracie.

DETEKTÍV ABBOTT: Sú tam len štyri prsty.

SCULLY: To nie je neslýchaný vrodený defekt. O nič vzácnejší ako 
polydaktýlia.

(Obaja muži sa najprv pozrú na Scullyovú, potom jeden na druhého.)

DETEKTÍV ABBOTT: Čo to práve povedala?

DOGGETT: Predpokladám, že má na mysli, že by to mohlo byť ľudské.

(Doggett hľadí na Scullyovú.)

DOGGETT: Je to primeraný predpoklad?

(Scullyová vstane, rovnako ako aj detektív a Doggett. Je podráždená.)

SCULLY: Ja tvrdím, že predpoklad je tu problémom. Je nájdený zvláštny 
odtlačok a najdôležitejší dôkaz je okamžite skrátka vyhodený pre pokus 
vynútiť si vysvetlenie. Tento odtlačok hádam môže pomôcť vysvetliť tie stopy 
po pohryznutiach.

DETEKTÍV ABBOTT: Ako?

SCULLY: Ešte si nie som celkom istá.

DETEKTÍV ABBOTT: (sarkasticky Doggettovi) Ešte si nie je celkom istá.

(Doggettovi sa nepáči detektívov tón, ale takisto sa snaží zdržať toho, aby 
Scullyovú 
nejako otvorene bránil.)

DOGGETT: Nuž, musím povedať, že ja som pracoval na mnohých vraždách a ak tu 
vonku obete ležali vôbec nejaký čas, v takomto prostredí by bolo riadne 
pozoruhodné, keby neprilákali zvieratá.

(Chvíľka ticha.)

SCULLY: (ticho, ale rázne) Myslím, že posmrtná predácia je tu rozhodne 
faktorom, ale ja vidím len jeden odtlačok. A keby to bolo zviera, početné 
odtlačky by boli všade tu a na dvore.

(Obrátia sa k zástupcom šerifa, ktorí postávajú na trávniku pred domom. 
Zástupcovia šerifa sa previnilo zahľadia na svoje nohy a opatrne začnú kráčať 
preč.)

SCULLY: Súhlasíte, agent Doggett?

DOGGETT: Idem sa rozhliadnuť okolo.

(Doggett kráča smerom k domu. Počas detektívovho monológu sa Scullyová 
zahľadí na trámy nad verandou. Jeden z nich je viditeľne poškriabaný.)

DETEKTÍV ABBOTT: Viete, v márnici mám dvoch starých ľudí dokaličených na 
nepoznanie. Na postup vpred nemám žiadny motív, žiadny zámer. Neexistuje 
jediný kúsok dôkazu, ktorý kričí po vysvetlení cez človeka, a vy tu stojíte a 
bez obalu mi vravíte, že to, čo hľadáme, je človek. Vďaka za všetko, agentka 
Scullyová. Odtiaľto to prevezmeme.

(Detektív je na odchode.)

SCULLY: Vaše vysvetlenie určite utíši všetkých tých machrov dole v sídle 
správy okresu, detektív. A zmierni celkové starosti o to, čo by tá vec mohla 
byť, ale len dovtedy, kým neuderí znova. A ešte jedna vec: nikdy som 
nepovedala, že to, čo hľadáte, je človek.

(Detektív odíde. Doggett zvnútra domu zakričí na Scullyovú.)

DOGGETT: Agentka Scullyová...

(Scullyová sa k nemu v dome pripojí pod schodiskom.)

DOGGETT: Je to druhý odtlačok?

(Na spodnom schode je odtlačok, ktorý sa nápadne ponáša na odtlačok zvonku.)

SCULLY: Mohol by byť, ale nie som si istá, či nám to niečo vraví.

DOGGETT: Na dvore možno žiadne odtlačky nie sú, lebo čokoľvek ich urobilo, 
nešlo cez dvor. Prešlo to cez dom.

SCULLY: Nuž, ak niečo, povedala by som, že tento odtlačok vedie hore schodmi.

(Doggett kráča hore a v izbe sa pozrie pod posteľ.)

DOGGETT: Myslím, že tu mám ďalší čiastočný odtlačok.

(Zaujímavý záber spod postele na kľačiaceho Doggetta a Scullyovej nohy od 
kolien dole, keď sa pripojí k Doggettovi.)

DOGGETT: Viete, existuje očividnejšie vysvetlenie.

SCULLY: Mm-hm?

DOGGETT: Základnejšia odpoveď, že to, čím sa tu zaoberáme, je jednoducho 
človek. Psychotický vrah s deformovaným chodidlom. Ste oboznámená s princípom 
Occamovej britvy?

SCULLY: Áno. Vezmite každé možné vysvetlenie a vyberte to najjednoduchšie. 
Agent Mulder sa naň zvykol odvolávať ako na "Occamov princíp limitovanej 
predstavivosti". Pokiaľ nemáte jednoduché vysvetlenie ohľadom toho, ako vrah 
s deformovaným chodidlom zanecháva odtlačok len každých 8 metrov.

DOGGETT: Nie.

SCULLY: Alebo ohľadom toho, čo ešte by robil tu hore.

DOGGETT: Ja neviem. Ja sa to snažím rozriešiť práve tak ako vy.

(Doggett sa pokúsi otvoriť okno, ale to sa otvoriť nedá. Scullyová otvorí 
dvere malého šatníka. Vnútri visia tmavé obleky a biele košele. Scullyová sa 
zahľadí smerom hore.)

SCULLY: (potichu) Agent Doggett?

(Doggett podíde ku Scullyovej dovnútra šatníka. Obaja sa zahľadia na otvorené 
dvierka vedúce na povalu. Strašidelná hudba. Doggett prisunie stoličku, 
Scullyová sa na ňu postaví a Doggett jej pomôže vyhupnúť sa hore na povalu.)

SCULLY: Tu hore je tma.

DOGGETT: Čo vidíte? Agentka Scullyová?

(Doggett stojí dole pod dvierkami.)

SCULLY: Práve teraz nie veľmi veľa.

(Doggett sa vyhupne hore k nej na povalu. Scullyová sa pozerá na sčasti 
zaclonené okno. Chce roletu vytiahnuť hore, no nejde to.)

SCULLY: Ak tu hore niečo bolo, možno to vyšlo tamtým oknom.

(Doggett zo svojho vrecka vytiahne malú baterku a zapne ju.)

DOGGETT: Nosíte niekedy jednu z týchto?

SCULLY: (sucho) Nikdy.

(Obaja sa rozhliadnu po povale. Doggett si na starom stole všimne dva ľudské 
prsty. Sú zaslinené, zakrvavené a v tvare písmena "V".)

DOGGETT: "V" ako víťazstvo.

SCULLY: Čo?

DOGGETT: Povedali ste, že mužskej obeti chýbali dva prsty? Ako sa tie prsty 
dostali sem hore?

(Scullyová sa zahľadí na prsty a zareaguje na zápach.)

SCULLY: Nuž, podľa ich pachu by som povedala, že boli vyvracané. Nedávno.

DOGGETT: A čím?

(Scullyová sa pozrie smerom hore na trámy nad nimi a všimne si hlboké 
škrabance.)

SCULLY: Tie som videla aj na verande.

DOGGETT: Mne to pripadá ako... ja neviem. Akoby to... ono to...

SCULLY: ...tam viselo?


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 3 *

OBYDLIE McKESSONOVCOV
15:18

(Staršia dáma pani McKessonová na povale svojho domu otvorí okno. Zodvihne 
starý fotoalbum, zbaví ho prachu a posadí sa, aby si ho prezrela. Na obale 
fotoalbumu je meno "Ariel". Pani McKessonová sa smutne zahľadí na fotky 
malého dievčatka na prvej strane. Nanešťastie s ňou na povale je aj netopierí 
netvor. Visí zo stropného trámu. Otvorí oči. Pani McKessonová skríkne, keď ho 
začuje vrčať. Netvor zletí dolu a zaútočí na ňu.)

(Bleskový strih do márnice.)


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 4 *

MÁRNICA OKRESU CASSIA

(Scullyová v lekárskom plášti zakryje Georgeovo mŕtve telo a dá si dolu 
latexové rukavice. Vyzerá unavená.)

DOGGETT: Ešte ste tu?

SCULLY: Áno. Nuž, ja... som čakala na nejaké laboratórne výsledky a potom som 
sa chcela ešte raz pozrieť na to telo.

DOGGETT: Prečo? Čo ste našli?

SCULLY: Nič, čo zmierni obavy hocikoho z toho, čo zabilo tohto muža alebo 
jeho ženu.

DOGGETT: "Čo"? Chcete povedať kto ich zabil.

SCULLY: Nuž, aby som bola úprimná, to, čo som tu našla, sa viac prikláňa k 
vysvetleniu cez zviera. Uch, škrabance na tele zodpovedajú štvorprstým 
odtlačkom, ktoré sme našli. A pohryznutia majú trhliny ako po tesákoch. To, 
čo som považovala za stopy zanechané ľudskými stoličkami, je teraz 
nepreukazné pre enzýmy, ktoré boli nájdené v pohryznutiach, ktoré jasne nie 
sú ľudské. Antikoagulanty, ktoré sa nachádzajú výlučne v slinách netopierov.

DOGGETT: Netopierov.

SCULLY: Áno. Nedokážem to presne vysvetliť, ale uvedomujem si, že detektívovi 
dlhujem ospravedlnenie.

DOGGETT: Tak tým si nie som taký istý. Titulok v Montane cirka 1956. Príbeh 
je ten istý ako to, čo ste mi povedali.

(Doggett jej ukáže výstrižok zo starých novín. V hlavičke pod názvom novín je 
napísané "Lovci zabili ľudského netopiera!". Na obrázku traja muži medzi 
sebou hrdo držia svoj úlovok - mŕtveho netopierieho netvora.)

SCULLY: (číta) "Tvora vzali k okresnému ohliadačovi mŕtvol, ktorý potvrdil, 
že to nebol človek ani zviera."

DOGGETT: O dva dni neskôr ohliadača vypitvalo niečo s ostrými zubmi a 
štvorprstými pazúrmi. Niečo, čo zjedlo niekoľko častí tela a niekde inde ich 
vyvracalo.

SCULLY: Našli to vôbec?

DOGGETT: Nuž, piati ľudia umreli alebo zmizli a potom to zabíjanie prestalo. 
Nepíše sa prečo. Ale zdá sa, že o 44 rokov neskôr je to späť a opäť to 
zabíja.

(Bleskový strih na povalu domu pani McKessonovej. Leží tam jej mŕtve 
zakrvavené telo. Uvidíme aj netopierieho netvora, ktorý odskočí zo záberu 
kamery.)

[Reklamný strih 1]


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 5 *

OBYDLIE McKESSONOVCOV
17:51

(Na povale už sú detektív Abbott so svojím tímom a Doggett. S latexovými 
rukavicami na rukách si Doggett prezrie hlboké škrabance pri okne. Pripojí sa 
k nemu detektív Abbott.)

DETEKTÍV ABBOTT: Vidíte tie stopy, však? A tie tuto na tráme?

(Doggett sa pozrie na podobné škrabance na tráme.)

DETEKTÍV ABBOTT: Tie podľa mňa vyzerajú ako stopy po pazúroch. Je mi jedno, 
aký divoch to je. To, čo urobilo toto, nie je človek.

DOGGETT: Ak smiem hovoriť za agentku Scullyovú, myslím, že to sme obaja 
pripravení pripustiť, detektív.

DETEKTÍV ABBOTT: Vy teda viete, čo je tá vec zač?

DOGGETT: Mám novinový článok, ktorý vám chcem ukázať.

(Schodmi hore na povalu vychádza Scullyová.)

SCULLY: Agent Doggett?

DOGGETT: (vytiahne článok) Pomerne zvláštnu správu z roku 1956.

SCULLY: Niečo som našla. Fotoalbum. Myslím, že je to náš prvý zlom v tomto 
prípade.

DETEKTÍV ABBOTT: A čo?

(Scullyová v rukách drží fotoalbum, ktorý si prezerala pani McKessonová. Je 
zabalený v plastikovom vrecku.)

SCULLY: Dcéra obete Ariel -- jej mŕtvolu vytiahli z tunajšej rieky minulý 
týždeň.

DETEKTÍV ABBOTT: Ten hovor som dostal ja. Musel som pani McKessonovej prísť 
povedať zlú novinu. Snažíte sa povedať, že existuje nejaké spojenie?

SCULLY: Nuž, jej matke ste povedali nielen to, že jej 62-ročná dcéra bola 
mŕtva, ale že jej telo bolo príšerne a nevysvetliteľne spálené. Dcéra, ktorú, 
mimochodom, ani len nevidela vyše 40 rokov. Presne povedané od roku 1956, čo 
je dátum, o ktorom sa vo vašom článku píše, že sa začalo to prvé zabíjanie.

(Doggett sa zahľadí na svoj novinový článok.)

DETEKTÍV ABBOTT: (Doggettovi) Vy to spojenie vidíte?

DOGGETT: Ja si... nie som istý, kam tým mierite, agentka Scullyová.

SCULLY: Tá dcéra je to spojenie.

DETEKTÍV ABBOTT: A to už ako?

SCULLY: To presne neviem, ale to zabíjanie sa začalo až odvtedy, čo bolo 
nájdené jej spálené telo.

(Detektív neveriacky hľadí na Scullyovú.)

DETEKTÍV ABBOTT: Prisámbohu, vy sa chopíte akéhokoľvek vysvetlenia, ktoré je 
najdivokejšie a najviac pritiahnuté za vlasy, však?

SCULLY: Nuž, ja navrhujem, aby ste sa ho chopili tiež, lebo jej telo mohlo 
byť spálené z nejakého dôvodu a vy ho budete chcieť exhumovať, aby ste 
zistili prečo.

DETEKTÍV ABBOTT: Vy odo mňa chcete, aby som vykopal mŕtvolu, keď tam vonku 
mám skutočných ľudí, ktorých životy sú v skutočnom nebezpečenstve.

DOGGETT: Hej...

(Doggett sa postaví medzi Scullyovú a detektíva Abbotta. Potichu sa prihovorí 
detektívovi. Detektív z jeho slov zjavne nemá radosť, chvíľu sa pozerá na 
Doggetta, potom sa zahľadí na Scullyovú a vzápätí bez slova odchádza. Odíde a 
Scullyová svoju pozornosť upriami na Doggetta. Neteší ju, ako sa situácia 
vyvinula.)

SCULLY: Čo ste mu povedali?

DOGGETT: (neisto, vyhýbajúc sa očnému kontaktu) Povedal som mu, aby vykopal 
to telo. Nie je to to, čo ste chceli?

SCULLY: Čo ešte ste mu povedali?

DOGGETT: Nuž, povedal som mu, že vy ste... um... vedúca autorita v 
paranormálnych fenoménoch a kto sme my, aby sme sa hádali s odborníčkou?

SCULLY: Pozrite, ja nie som odborníčka. Ja som vedkyňa, ktorá toho náhodou 
videla dosť. Toto je len skok z mojej strany.

DOGGETT: A na to určite máte svoje dôvody.

SCULLY: Pozrite, takže vy ste mu povedali, aby to telo exhumoval, keď mi ani 
len nevyhnutne neveríte?

(Doggett povzdychne.)

DOGGETT: Povedal som vám, že som víkend strávil prezeraním tej kartotéky 
plnej Aktov X a videl som, ako boli načaté takmer všetky Akty X: skokom. A ja 
som možno iba staromódny policajt, ale ja skoky nerobím. Podľa mojich 
skúseností skoky ľudí len pripravia o život.

SCULLY: Nuž, ja by som povedala, že robíte dosť veľký skok tým, že veríte 
tomu článku o ľudskom netopierovi.

(Scullyová neochvejne hľadí na Doggetta. Ten prisvedčí a kráča preč.)


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 6 *

(Neznáma stará stodola plná malých netopierov. Dovnútra vstúpi muž s takmer 
kompletne zakrytou tvárou. Nesie malú pletenú klietku. Podíde k niekoľkým 
malým netopierom, ktoré visia hlavou dolu a odpočívajú. Zapištia v momente, 
keď muž dvoch z nich uchopí a opatrne ich strčí do klietky. Opustí stodolu a 
mieri k neďalekej horskej chatke a vstúpi dovnútra. Zatvorí za sebou dvere, 
na ktorých je klincom pribité telo mŕtveho netopiera.)


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 7 *

OKRESNÝ CINTORÍN CASSIA
22:23

(Noc. Nad strašidelným cintorínom sa vznáša hmla. Detektív Abbott autom 
prichádza k hrobu, z ktorého práve dvaja hrobári vyťahujú von rakvu. Detektív 
vystúpi z auta a podíde k mužom.)

DETEKTÍV ABBOTT: Ja neviem, ako to robíte. Príkaz sudcu som zavolal pred 
polhodinou. Vy chlapci ste rýchli.

HROBÁR: Áno, sme naozaj rýchli, keď niekto urobil väčšinu našej práce.

DETEKTÍV ABBOTT: O čom to hovoríte?

HROBÁR: (odpľuje si) Keď sme sa sem dostali, niekto už tú truhlu vykopal. My 
sme ju len museli vytiahnuť. Ja neviem, čo používali, ale poriadne poškrabali 
drevo na vrchnáku. Vidíte?

(Na vrchnáku rakvy sú hlboké škrabance.)

DETEKTÍV ABBOTT: Dostaňme to dolu do márnice. Podľa mňa čím skôr, tým lepšie.

(Hrobári rakvu odnesú k autu, naložia ju na korbu a odchádzajú preč. Detektív 
Abbott sa poprechádza po cintoríne. Vo veľkej diere jedného stromu si všimne 
nejaký pohyb. Ide o netopierieho netvora. Ten otvorí svoje oči a zo stromu sa 
pozrie na Abbotta.)

DETEKTÍV ABBOTT: Bože!

(Abbott vezme nohy na plecia. Netopierí netvor sa vymrští von zo stromu a 
skokmi sa blíži k detektívovi. Stačí mu pár dlhých skokov a pristane na 
Abbottovi. Abbott skríkne a na chvíľu sa mu podarí uvoľniť sa z netvorovho 
zovretia, no netvor naňho opäť skočí a počujeme, ako sa začne hostiť.)

[Reklamný strih 2]


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 8 *

1:07

(Márnica. Scullyová vidí, ako do márnice privezú telo detektíva Abbotta. 
Dovnútra vstúpi Doggett. Dovnútra miestnosti nazrie jeden zo zástupcov šerifa 
a prihovorí sa Doggettovi.)

ZÁSTUPCA ŠERIFA: Chcem s vami hovoriť.

(Doggett sa zahľadí na Scullyovú a potom so zástupcom vkročí do miestnosti, v 
ktorej už čakajú ďalší zástupcovia šerifa. Všetci sa odmerane pozerajú na 
Doggetta.)

ZÁSTUPCA ŠERIFA: Pozrite, počúvali sme vás. Detektív vás počúval. Mohli sme 
byť vonku a na tú vec poľovať, agent Doggett.

DOGGETT: To by ste mali robiť teraz.

ZÁSTUPCA ŠERIFA: Teraz? Teraz je už pre detektíva príliš neskoro, no nie? 
Pozrite, my nepotrebujeme, aby ste nám hovorili, čo robiť, alebo vaša 
partnerka. To ona je zodpovedná za toto.

DOGGETT: Nie, za toto nie je zodpovedný nikto okrem hocičoho, čo to urobilo.

ZÁSTUPCA ŠERIFA: Pozrite, mne je jedno, kto alebo čo je zač, toho tela sa 
nedotkne. My nepotrebujeme jej výstredné teórie. Tu nie je vítaná.

(Zástupcovia šerifa odchádzajú preč. Doggett sa v márnici opäť pripojí ku 
Scullyovej.)

SCULLY: Lynčovať sa nebude?

DOGGETT: Počuli ste to všetko?

SCULLY: Počula som dosť.

DOGGETT: Nuž, veci sa trochu obrátili.

(Plachtou zakryje mŕtve telo.)

SCULLY: Ja si to nemyslím, agent Doggett.

DOGGETT: Vy si myslite, čo chcete, ale ja si myslím, že toto pre FBI vyzerá 
zle.

SCULLY: Bolo to neodvratné.

DOGGETT: A to ste usúdili ako?

(Scullyová na ďalšom stole odkryje nepekne spálené ženské telo.)

SCULLY: Toto je to telo vytiahnuté z rieky. Umrela prirodzenou smrťou na 
kongestívne zlyhanie srdca, ale jej telo bolo spálené až potom.

DOGGETT: Kým, a prečo ho spáliť?

SCULLY: Nuž, zrejme preto, aby niečo zakryli.

DOGGETT: Áno, ale čo?

SCULLY: To je to, čo ešte neviem.

DOGGETT: Pozrite, my vieme, čo hľadáme. Mali by sme to hľadať tam vonku. 
Nechytíme to tak, že tu budeme stáť a špekulovať.

SCULLY: Pozrite, zabíja to ako zviera, ale s cieľom. Detektíva to stopovalo z 
rovnakého dôvodu, z akého to stopovalo tú starenku a riaditeľa pohrebného 
ústavu. Každá z tých obetí mala kontakt s týmto spáleným telom. Riaditeľ 
pohrebného ústavu ho pripravil, jej matka ho identifikovala a detektív dostal 
ten hovor, keď bola nájdená.

DOGGETT: A kto ešte by s ním mal kontakt?

SCULLY: Ten muž, ktorý ju našiel v rieke. (pozrie do spisu) Uch, Myron 
Štefaniak.

DOGGETT: Štefaniak?

SCULLY: Áno.

DOGGETT: Jeden z poľovníkov na fotke v roku 1956 bol Ernie Štefaniak.

SCULLY: V tomto spise je adresa. Dúfam, že nejdeme príliš neskoro.


----------------------------------------------------------------
***********
* SCÉNA 9 *

RIEKA SLADE
6:58

(Starý pán Myron Štefaniak kľačí na brehu rieky a nakláňa sa ponad plť, ktorá 
vďaka lanu spája riečny breh s brehom ostrova uprostred rieky. Vstane vo 
chvíli, keď k brehu rieky autom prichádzajú Scullyová a Doggett.)

DOGGETT: Pán Štefaniak?

SCULLY: Myron Štefaniak?

MYRON: To som ja.

(Scullyová si vydýchne.)

SCULLY: Dobre. Prepáčte. Trochu ste nás vyľakali. Zašli sme do vášho domova 
hore cestou a nenašli sme vás.

MYRON: Prečo by vás to vyľakalo?

DOGGETT: Nuž, pane, pracujeme v FBI a máme dôvod veriť, že váš život je možno 
v nebezpečenstve.

MYRON: Ja som v nebezpečenstve?

SCULLY: Nuž, vyšetrujeme isté vraždy, pane, o ktorých veríme, že sú možno 
spojené so spáleným telom, ktoré ste nedávno našli.

MYRON: Vylovil som ho z rieky. Čo s tým mám spoločné?

DOGGETT: My naisto netvrdíme, že máte.

SCULLY: Možno-- možno ide len o vaše spojenie s tým telom.

MYRON: Žiadne spojenie nie je. Len som ho vylovil z rieky.

SCULLY: Nuž, prepáčte, pane, ale to možno stačí.

MYRON: To je nezmysel. Nechajte ma na pokoji.

DOGGETT: Ernie Štefaniak. Žil v Montane v roku 1956. Poznáte ho?

(Myron chcel odkráčať preč, ale Doggettove slová ho zastavili. Obráti sa späť 
k nim.)

MYRON: Ernie bol môj brat.

DOGGETT: Bol jedným z troch poľovníkov, ktorí zabili človeka, ktorý bol 
napoly zviera.

MYRON: Prosím! To bolo už dávno.

DOGGETT: Neviete, kde by sme ho našli, aby sme si s ním pohovorili, pane?

MYRON: Môj brat je mŕtvy. To tá vec ho zabila.

DOGGETT: Ja mám novinový príbeh, v ktorom sa píše, že váš brat zmizol.

MYRON: Bolo to pred 40 rokmi. Nechajte to na pokoji! Nechajte ma na pokoji!

(Myron nasadne do svojho starého auta a odchádza preč.)


----------------------------------------------------------------
************
* SCÉNA 10 *

16:28

(Scullyová a Doggett neskôr sedia v aute a cez ďalekohľad sledujú Myrona 
Štefaniaka. Práve plní kanistre na benzín.)

SCULLY: Viete, tu vonku sme už deväť hodín. A zdá sa, že jediná vec, ktorou 
je ten muž ohrozený, je smrteľná samota.

(Doggett sa zasmeje.)

SCULLY: Možno sa mýlim. Veď toto všetko je možno len ohromná zhoda okolností 
a my tu vonku strácame čas.

DOGGETT: Ale predtým ste si boli taká istá.

SCULLY: Nie, bola som si istá faktami tak, ako som ich vedecky vydedukovala. 
Ale možno... možno sa im snažím vnútiť podobu. Možno vymýšľam teóriu.

DOGGETT: A čo tie skoky z vašej strany?

SCULLY: Možno sa len príliš snažím.

DOGGETT: Robiť čo? Byť Mulderom?

(Scullyová uhne pohľadom a je jasné, že Doggett má pravdu.)

DOGGETT: Viete, ja nemám oxfordské vzdelanie. O nadprirodzene viem asi toľko, 
že muži sú z Marsu a ženy sú z Venuše. Ale nemyslím si, že sa mýlite, agentka 
Scullyová.

SCULLY: A čo vás k tomu vedie?

DOGGETT: No, ja nie som žiadny Fox Mulder, ale viem rozlíšiť, keď človek 
niečo ukrýva. Myron Štefaniak z rieky vyloví ženu, ktorá bola preč 40 rokov. 
Má brata, ktorého nevidel vyše 40 rokov. Brata, ktorý len tak náhodou ulovil 
nejakého netvora pred vyše 40 rokmi.

SCULLY: Ale čo ukrýva?

DOGGETT: No, ja dúfam, že to je to, čo nám ukáže táto dobrá policajná práca.

(Scullyová sa opäť pozrie cez ďalekohľad. Vnútri v stodole zatiaľ Myron na 
korbu svojho auta naloží poslednú kanistru, pričom na korbe sú už aj iné 
zásoby. Vzápätí nabok odsunie posúvacie dvere, aby mohol autom stodolu 
opustiť. Kamera stúpa smerom hore k stropu a ukáže nám netopierieho netvora 
visiaceho zo stropného trámu. Skvelý záber. Myron nastúpi do auta a 
naštartuje motor. Netvor otvorí oči.)

(O nejaký čas neskôr Myron kanistre naloží na plť a tú začne posúvať smerom k 
ostrovu v strede rieky.)


----------------------------------------------------------------
************
* SCÉNA 11 *

VTÁČÍ OSTROV
21:17

(Noc. Doggett v člne privesluje k ostrovu. Scullyová s baterkou v ruke sedí 
vzadu.)

DOGGETT: Vy tam!

SCULLY: Zostaňte stáť!

(Maskovaný muž, ktorého sme videli už skôr, práve vyťahoval zásoby z plte. 
Teraz vbehne do lesa.)

SCULLY: Vidím ho.

(Scullyová so zbraňou v ruke vyskočí z člna a beží za mužom. Doggett musel 
skočiť aj do vody a je pár krokov za ňou.)

SCULLY: Stojte na mieste! Dajte ruky hore a od seba! A teraz sa pomaly 
obráťte.

DOGGETT: Ste Ernie Štefaniak? Ste Ernie Štefaniak?!

MASKOVANÝ MUŽ: (vystrašený) Áno.

(Doggett mu sníme masku z tváre. Postarší bradatý muž uhne pohľadom pred 
svetlom baterky.)

(Neskôr sú všetci v jeho chatke. Doggett sa pozrie na netopiera 
priklincovaného ku dverám.)

ERNIE: Ako má človek žiť, keď sa jeho strach stane posadnutosťou? Urobili by 
ste to isté. A kto nie, keby chcel žiť?

DOGGETT: Vy ste ostrov nikdy neopustili?

ERNIE: 44 rokov som sa neodvážil, keď som vedel, že to bolo tam vonku, že by 
sa to po mňa mohlo vrátiť.

DOGGETT: Vy o tom niečo viete. O tom, čo je tá vec zač.

ERNIE: Ja viem, že na evolučnom rebríčku sú netopiere hneď pri opiciach a 
práve tak ako my pochádzame z opíc, tak mohol človek vzniknúť z netopiera. 
Aby žil a lovil ako netopier, ale s chladnokrvnou pomstou človeka.

SCULLY: Aj keby to bola pravda, pane, ako asi by vás to mohlo nájsť tu vonku 
na ostrove?

ERNIE: Potreboval som prerušiť všetok kontakt. Komunikácia mohla byť len 
jednosmerná. Môj brat mi pomohol. A potom tu bola moja manželka.

DOGGETT: To jej telo váš brat vytiahol.

ERNIE: Vzdala sa všetkého, aby bola so mnou. Zakázal som jej, aby to povedala 
svojej matke. Po 44 rokoch na šiestich akroch ostrova mala len jednu 
požiadavku. Aby bola pochovaná v zasvätenej zemi. Celý svoj život bola 
katolíčka. (je mu do plaču)

(Scullyová a Doggett sa pozrú jeden na druhého.)

SCULLY: Pán Štefaniak, zabilo to štyroch ľudí. Všetci z nich mali stopy vášho 
pachu cez rozličné stupne kontaktu s telom vašej manželky.

ERNIE: A môj brat?

DOGGETT: Vášmu bratovi nič nie je, Ernie.

ERNIE: Ale on mal kontakt s Arieliným telom. Pôjde to aj po ňom.

SCULLY: Je v poriadku. Dnes už sme s ním hovorili.

ERNIE: Dnes? Dnes mu mohlo byť fajn, ale tá vec loví ako netopier. Útočí len 
v noci.

(Scullyová a Doggett sa opäť pozrú jeden na druhého. Obaja začnú utekať ku 
dverám.)

DOGGETT: Zostaňte tu. Zostaňte s ním.

(Scullyová na chvíľu zaváha, no napokon zostane.)

(Doggett pribehne k člnu a z vody vytiahne veslo. Z lesa sa nečakane vyrúti 
netopierí netvor a skočí na Doggetta. Obaja spadnú do vody. Doggettovi sa vo 
vode podarí netvora sa striasť, ale na poslednú chvíľu stráca vedomie a klesá 
pod hladinu.)

[Reklamný strih 3]


----------------------------------------------------------------
**********************
* SCÉNA 11 pokračuje *

(Zatiaľ vnútri v chatke Scullyová a Ernie čakajú a nevedia, čo sa bude diať 
ďalej. Scullyová sa pre istotu pozrie von oknom.)

ERNIE: Stále nerozumiem.

SCULLY: A čomu?

ERNIE: Ako ste ma tu vonku našli?

SCULLY: Sledovali sme vášho brata.

ERNIE: Nie, chcem povedať kto na to prišiel?

SCULLY: Ja som si bola istá, že to, čo sme hľadali, bolo niečo iné ako 
človek. Detektív, ktorý ten prípad viedol, tomu neveril a... je mŕtvy.

ERNIE: A váš partner? On tomu veril?

SCULLY: Myslím, že teraz už áno.

ERNIE: Takže to vy ste na to prišli.

SCULLY: Nuž, ja... ja som pospájala súvislosti, ale bol to... bol to agent 
Doggett, kto nás sem dostal.

ERNIE: Mali by ste si želať, aby to neurobil.

SCULLY: Prepáčte?

ERNIE: Od chvíle, keď ste sem vkročili, ste teraz poznačená, veď viete.

SCULLY: Pane, ja som tu, aby som vás ochránila.

ERNIE: A ako sa to chystáte urobiť? Pomysleli ste na všetko... okrem toho.

SCULLY: Nuž, tá vec, pán Štefaniak, je predsa z mäsa a krvi. Možno ju zabiť.

ERNIE: A čo myslíte? Že to len tak prejde tamto dverami? Čakalo to 44 rokov. 
A bude to čakať tak dlho, ako treba, až kým to už vy nevydržíte. Ako dlho 
dokážete čakať, čo? Celý život? A ako mladá žena žiť takto v strachu? Ste 
pripravená obetovať rodinu, deti a stráviť život terorizovaná príšerou?

(Ozve sa hlasné pípanie. Obaja pristúpia k monitoru na stole. Ide o radarový 
sledovací systém.)

SCULLY: Čo je to?

ERNIE: (nervózne) Pozemný radar. Senzor je umiestnený vo výške troch metrov. 
Niečo dosť veľké na to, aby ho spustilo, prichádza cez stromy.

(Zo stropu začujú buchnutie. Scullyová vytiahne svoju zbraň a začne strieľať 
cez strop.)

SCULLY: Počujete to?

ERNIE: Nie.

(Scullyová do zbrane zasunie nový zásobník.)

SCULLY: Možno som ho dostala. Možno som ho zabila.

(Otvorí dvere a pozrie von. Nič.)

SCULLY: Ak máte zbraň, chopte sa jej.

(Zatvorí za sebou dvere a pozrie na strechu. Nič.)

(Vnútri v chatke zatiaľ Ernie trasúcimi sa rukami nabije starú pušku. Mykne 
ho vo chvíli, keď sa z krbu vykotúľa horiaci kus dreva.)

(Vonku zatiaľ Scullyová prehľadáva okolie chatky.)

(Vnútri sa Ernie pomaly pozrie do komína, no nič tam nevidí. Opäť sa vystrie 
a obráti sa a netvor už čaká za ním.)

(Vonku Scullyová začuje jeho výkrik aj výstrel. Uteká naspäť do chatky a nad 
Ernieho mŕtvym telom nájde skláňať sa netvora. Netvor sa so zakrvavenými 
ústami zahľadí na Scullyovú. Scullyová naňho päťkrát vystrelí, no netvor jej 
zmizne z dohľadu. Keď ho Scullyová začne hľadať, vystraší ju Doggett, ktorý 
práve vstúpil dovnútra.)

DOGGETT: Agentka Scullyová...

(Netvor skočí na Doggetta a zrazí ho k zemi. Doggett na netvora vypáli zo 
zbrane v okamihu, keď ten s vreskotom uniká preč. Scullyová mu potom pomôže 
postaviť sa na nohy.)

DOGGETT: Ste v poriadku?

SCULLY: Áno, som v poriadku. Ale vy nie ste, agent Doggett. Ó, mám vás. 
Prepáčte.

(Scullyová opatrne Doggettovi pomôže ľahnúť si na verandu a skontroluje mu 
tržné rany na tele. Scullyová sa na ďalšie netvorove zvriesknutie zahľadí do 
lesa.)


----------------------------------------------------------------
************
* SCÉNA 12 *

O 2 TÝŽDNE NESKÔR

(Kancelária Aktov X. Scullyová je tam sama. Znovu do rúk uchopí Mulderovu 
menovku. Dovnútra vstúpi Doggett. Rany sa mu už po dvoch týždňoch zahojili.)

DOGGETT: Prepáčte, že meškám. Hore v mojej starej kancelárii som dostal fax 
od Ernieho brata Myrona Štefaniaka.

SCULLY: On žije? Kde je?

DOGGETT: To neuvádza. Toto poslal z malého obchodu priamo cez štátnu hranicu 
vo Wyomingu. Začal sa ukrývať.

SCULLY: Vy tomu veríte, agent Doggett?

DOGGETT: Verím čomu?

SCULLY: Že tá vec je stále tam vonku a jedného dňa pôjde po nás?

DOGGETT: Ja... som si celkom istý, že som to zasiahol, agentka Scullyová. 
Celkom istý, že ste to zasiahli aj vy. (chvíľka ticha) Chlapci na poschodí 
robili ohľadom tohto prípadu rozruch -- ohľadom toho, čo je v našom hlásení z 
terénu.

SCULLY: Áno. Na to si zvyknete.

(Opäť zodvihne menovku.)

SCULLY: Ja, uch... som tu nikdy nemala stôl, agent Doggett, ale ja sa... 
postarám, že vy jeden dostanete.

(Doggett je tým prekvapený.)

DOGGETT: Dobre.

SCULLY: A ešte... ešte chcem povedať, um... ďakujem, že ste mi strážili 
chrbát.

DOGGETT: Iná možnosť mi ani nenapadla. Som si istý, že ani vám.

(Pozrú sa jeden na druhého. Doggett potom podíde ku kartotéke a začne v nej 
niečo hľadať. Scullyová sa zahľadí na Mulderovu menovku, otvorí zásuvku 
stola, na chvíľu zaváha a potom ju položí do zásuvky a tú zatvorí.)


**********
* KONIEC *
**********