Poznámka: Tento scenár nebol autorizovaný ani Chrisom Carterom, ani jeho 
produkčnou spoločnosťou 1013 Productions, ani spoločnosťou Fox Entertainment. 
Scenár som do slovenského jazyka preložil ja, X_Follower@hotmail.com, pričom je 
pravdepodobné, že na televíznej obrazovke sa neobjaví v rovnakej podobe ako tu, 
pretože preklad bude robiť druhá osoba.
----------------------------------------------------------------
JE SOUHAITE 7ABX21
(Želám si)

Scenár: VINCE GILLIGAN
Réžia: VINCE GILLIGAN


----------------------------------------------------------------
********
[ÚVOD]

CREVE COEUR, MISSOURI

(Slnečný deň. Príjemná hudba. Priestory úschovného komplexu. Uličkami medzi 
jednotlivými úschovnými jednotkami Jay Gilmore šoféruje svoje malé auto, ktoré 
používajú hráči golfu na presun z jedného miesta na druhé. Asi sa tu tak vozí 
celý deň. Nahlas a dôležito kričí do svojej vysielačky.)

JAY GILMORE: Anson? Anson, kde si, Anson? Anson, ozvi sa, Anson. Anson, volám 
Ansona. Kde si, Anson? Anson!

(Mladý muž Anson Stokes sedí vnútri v jednej z prázdnych úschovných jednotiek a 
s nadšením si prezerá časopis o luxusných jachtách. Nejaví žiadny záujem o to, 
že po boku mu škŕka vysielačka. Jay v golfovom autíčku spočiatku len prejde 
okolo, no vzápätí sa vráti späť a auto zastaví.)

JAY GILMORE: Anson, poď sem von!

(Anson Stokes váhavo pristúpi ku golfovému autíčku.)

JAY GILMORE: Napomínal som ťa za tvoj postoj. Vypratal si 407-čku? Nie, 
samozrejme, že si ju nevypratal. Veď si na to mal len celé ráno. Myslíš, že 
takto budeš niekedy vlastniť jednu z lodí z časopisu? Myslíš, že z teba niekedy 
niečo bude? Veď nevieš dokončiť ani jednoduchú robotu.

ANSON: Túto prácu by zvládla aj opica, jasné, Jay?

JAY GILMORE: Ale ty ju nezvládaš, tak čo to o tebe hovorí?

ANSON: (popod nos) Čuš.

JAY GILMORE: Prepáč? To som nepočul. Vyprac 407-čku, vysťahuj veci toho 
neplatiča a urob to teraz. A keď sa o hodinu vrátim, nech je to hotové.

(Jay Gilmore vo svojom golfovom autíčku odchádza preč. Ansonovi sa do roboty 
nechce. Veľkými kliešťami odstráni zámku na úschovni číslo 407 a otvorí 
rolovacie dvere. Jednotka je plná zaprášeného a pavučinami potiahnutého nábytku. 
Anson ako prvý schytí zrolovaný koberec a chce ho vytiahnuť von. V koberci sa 
náhle niečo pohne a ozve sa z neho neznámy zvuk. Prekvapený Anson koberec pustí 
z rúk a obranne do ruky pre istotu schytí veľké kliešte a opatrne koberec 
rozvinie. Ukáže sa, že v kvalitnom koberci bola zavinutá tmavovlasá žena odetá 
celá v čiernom. V kútiku pravého oka má žena prichytenú malú trblietajúcu sa 
ozdobu, smaragd v tvare slzy. Žena chvíľu len tak leží a keď sa k nej Anson 
zohne, otvorí oči.)

(Neskôr k úschovnej jednotke vo svojom golfovom autíčku prichádza Jay Gilmore. 
Ansonova vysielačka leží na zemi.)

JAY GILMORE: Anson! Anson? Ten jeden--

(Úschovná jednotka je stále plná nábytku.)

JAY GILMORE: Anson. Anson! Tak a máš to, Anson. Počuješ ma, Anson?

(Jay Gilmore práve stojí pred otvorenou jednotkou obrátený chrbtom k nám. S 
utlmeným zastonaním sa rukami dotkne svojich úst a obráti sa smerom k nám. Tam, 
kde mal pred malou chvíľou ústa, je teraz len hladká neporušená koža. Ústa sú 
preč. Jay len žalostne zastoná.)

[- ÚVODNÁ TITULKOVÁ SEKVENCIA -]


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 1]

ÚSTREDIE FBI
9:22

(Kancelária Aktov X. Za svojím stolom sedí Mulder a študuje spis. Chrbtom k 
nám oproti nemu sedí Jay Gilmore.)

MULDER: Môžem vám priniesť kávu? Vodu? Niečo?

(Jay Gilmore záporne pokrúti hlavou. Do kancelárie vstúpi Scullyová.)

SCULLY: Ránko.

(Mulder jej hlavou naznačí, že sa niečo deje.)

MULDER: Ránko.

(Scullyová pohybom pier naznačí otázku "Kto je to?" a pristúpi bližšie ku 
stolu.)

MULDER: Zvláštna agentka Dana Scullyová, toto je, uch, toto je Jay Gilmore.

(Scullyová pri pohľade na Jayovu tvár doslova prehltne výkrik. Jeho "ústa" 
pozostávajú z odhaleného mäsa, ktoré spolu drží len vďaka stehom. Nechutné. 
Scullyovej sa podarí vyčariť úsmev na tvári.)

SCULLY: Rada vás spoznávam.

JAY GILMORE: Rád vás s-- (nedokáže vysloviť celé slovo) podobne.

(Scullyová obíde stôl a postaví sa vedľa Muldera.)

MULDER: Pán Gilmore sa nám prišiel ukázať celú cestu až z Missouri.

JAY GILMORE: Povedali mi, že práve vy najlepšie pochopíte moju sit-- moju sit--

MULDER: To nič. Uch, situácia pána Gilmora je takáto. Toto sa uňho objavilo 
veľmi náhle asi pred mesiacom.

(Mulder Scullyovej ukáže spis s obrázkami Jayovej tváre bez úst.)

JAY GILMORE: Anson Stokes, to on mi to urobil. Neviem ako, ja len... viem, že to 
bol on.

MULDER: Anson Stokes je bývalý zamestnanec v samoúschovni, ktorú pán Gilmore 
vlastní. Zjavne ste medzi sebou mali zlú krv.

JAY GILMORE: Povedal mi, aby som čušal! (prstom ukáže na svoje "pery") Há?

MULDER: Áno. A potom to pána Gilmora, uch, postihlo...

(Jay Gilmore súhlasne prikývne.)

MULDER: ...postihlo... postihlo a Ansona Stokesa sa nedarilo nájsť. Objavil sa 
až o niekoľko dní a polícia ho chcela vypočuť, ale on odmietol.

JAY GILMORE: Viete, čo povedal? Povedal, že naňho nič nemajú.

MULDER: Ale aby sme boli fér, pane, nemali a ani nemajú.

JAY GILMORE: Museli mi urobiť celkom nové ústa. Myslíte, že za to zaplatí Modrý 
kríž? Uh-uh.

(Je nahnevaný.)

JAY GILMORE: Žiadam spravodlivosť!

(Zastoná od bolesti a k "ústam" si priloží vreckovku.)


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 2]

OSADA PRÍVESOV MARKA TWAINA
OLIVETTE, MISSOURI

(Autom prichádzajú Mulder a Scullyová. Vystúpia za auta. Už sa asi rozprávajú 
dlhší čas.)

SCULLY: Mulder, ja len tvrdím, že--

MULDER: Ja viem. Že možno nejde o zločin a ten Stokes o tom možno nič nevie.

SCULLY: Pozri, existuje stav zvaný mikrostómia -- "malé ústa", ktorý, uch, 
vyvoláva choroba skleroderma. Ide o nadprodukciu kolagénu a tá môže v 
skutočnosti zmenšiť ústa človeka na úzky malý otvor.

(Naznačí spomínaný maličký otvor.)

MULDER: Áno, ale to sa vyvíja celé mesiace, no nie? Nestane sa to len tak 
mrknutím oka. (rukou je chytí okolo ramena, čím ju pritiahne k chodníku) 
Gilmorovi chirurgovia sú zarazení. Píšu o tom do novoanglického lekárskeho 
časopisu.

SCULLY: (s malým úškrnom) Existuje aj nasálna aplázia, teda kompletná absencia 
nosa.

MULDER:  To je nos, Scullyová. My sa tu bavíme o ústach.

SCULLY: Áno, Mulder, ale bavíme sa o medicíne, fyziológii, nie o zločine. Ja 
teda žiadny nevidím.

MULDER: Možno, ale aj tak chcem vedieť, prečo Anson Stokes nechce hovoriť s 
políciou.

SCULLY: Mulder...

(Prestanú kráčať a zostanú stáť na jednom mieste. Prekvapene hľadia na veľkú 
jachtu posadenú na zemi hneď vedľa jedného z prívesov. Jemný vánok roztrepotal 
vlajky na nej.)

SCULLY: To sem trochu... nepatrí, čo povieš?

MULDER: Tak trochu.

(Zvnútra prívesu ich oboch spozoruje Anson Stokes.)

ANSON: (popod nos) Ach, kruci. Leslie!

(Leslie Stokes je Ansonov brat. Pohybuje sa na pohyblivom vozíčku, z ktorého 
trčí červená vlajka. S úsmevom na tvári sa priblíži k Ansonovi.)

LESLIE: Čo? Čo je?

ANSON: To sú agenti z daňového. Určite. Počuj, stras sa ich, dobre?

(Scullyová zaklope na dvere prívesu. Dvere sa otvoria. Nikto za nimi nie je. 
Až o chvíľu sa ku dverám na vozíčku priblíži Leslie.)

SCULLY: Zdravím. My hľadáme pána Ansona Stokesa.

LESLIE: Nie je tu.

SCULLY: A neviete náhodou, kedy sa vráti?

(Leslie nevie. Scullyová vytiahne svoj preukaz.)

SCULLY: My sme agenti Mulder a Scullyová z FBI.

LESLIE: (znervóznie) Ó, tá loď... tá loď nie je naša. Len ju tu pre niekoho 
držíme, a viete, to oni za ňu platia dane.

SCULLY: (priateľsky) Fajn.

LESLIE: Anson tu nie je.

(Chce zatvoriť dvere, no Mulder ich zadrží.)

MULDER: Ale, ale, ale, ale. Ako sa voláte?

LESLIE: Leslie Stokes.

MULDER: Ach, vy ste Ansonov brat?

(Mulder si prezrie vnútro prívesu. Neďaleko kuchyne stojí znudená tmavovlasá 
žena z koberca. Hrá sa s nejakým kuchynským riadom. Na očiach má čierne slnečné 
okuliare.)

MULDER: Zdravíčko.

(Scullyová sa popod Mulderovu bradu nakloní, aby videla, koho to Mulder 
pozdravil. Milá scéna.)

MULDER: Neprišli sme hovoriť o lodi, Leslie. Chceme s vaším bratom hovoriť o 
jeho bývalom zamestnávateľovi, pánovi Gilmorovi.

SCULLY: A o, uch, nešťastnom stave, v ktorom sa ocitol. Neviete o tom náhodou 
niečo?

LESLIE: To s tými ústami? No áno, veď viete, to... to je len... to je ako tie 
chemikálie.

SCULLY: Chemikálie?

LESLIE: No áno, veď viete, ako ľudia skladujú čudné chemikálie, ako tam môj brat 
raz niečo čudné zacítil. Veď viete, majú tam metylový labák, viete, v jednom z 
tých úschovných boxov. A viete, práve to by ste mali preveriť. Viete, ja už 
pôjdem, už idem, dobre?

(Leslie rýchlo zatvorí dvere. Mulder a Scullyová sa obrátia čelom vzad. Mulder 
zamyslene prikyvuje hlavou.)

SCULLY: Dobre.

MULDER: Teraz už chápem, o čo tu ide.

(Scullyová sa naňho prekvapene zahľadí a jeho prikyvovanie sa zmení na pomalé 
záporné krútenie hlavou. Scullyová sa pousmeje.)


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 3]

(Mulder a Scullyová otvoria úschovňu číslo 407. Obaja zatiaľ stoja vonku.)

SCULLY: Podľa Gilmora stál priamo tam, kde ja, keď sa to stalo.

MULDER: Ja žiadne čudné chemikálie necítim. A ty máš stále obe pery.

SCULLY: S ničím sa tu zjavne nehýbalo.

(Obaja vytiahnu svoje baterky a začnú sa rozhliadať dookola.)

MULDER: 1978. (ukáže starý kalendár) Je to už dávno, čo tieto veci videli svetlo 
sveta.

SCULLY: To je škoda, Mulder. Pod všetkým tým prachom je naozaj skvostný nábytok.

MULDER: A neurobíme si výpredaj, keď už sme tu?

SCULLY: Mulder, tento nábytok je drahý. Veľmi drahý.

MULDER: Čo naznačuješ?

SCULLY: Naznačujem, že, uch... tu okolo leží hŕba peňazí a niečo možno chýba.

MULDER: A čo také?

SCULLY: Neviem. Šperky? Anson Stokes predsa otvoril ten box a potom len tak 
zmizol.

MULDER: A skončí s Titanikom na príjazdovej ceste?

SCULLY: Mm-hmm. To je tvoj zločin: lúpež.

MULDER: To stále nevysvetľuje, čo sa stalo Gilmorovi.

(Niečo nájde.)

MULDER: Hej, Scullyová, pozri sem.

(Ukáže jej obrázok takmer plešatého muža asi zo sedemdesiatych rokov, 
pričom spoločnosť mu robia dve naľahko oblečené dámy.)

SCULLY: Au.

(Na obrázku vidieť aj tmavovlasú ženu. Vyzerá znudená.)

MULDER: Nie je ti tá žena povedomá?

SCULLY: To je tá žena z prívesu.

MULDER: To je tá mladá žena z prívesu. Koľko storočí je už disko mŕtve?


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 4]

(Príves Stokesovcov. Leslie sa pozerá na svojho brata, ktorý sa nervózne 
prechádza zo strany na stranu. Tmavovlasá žena si dá dolu okuliare a ovládačom 
začne prepínať kanály v televízii. Ovládač sa jej zjavne hnusí, lebo ide o lacnú 
plastikovú repliku nahého ženského tela bez hlavy a nôh.)

ANSON: Dve v ťahu. Dve v ťahu a nemám sa čím ukázať.

LESLIE: Máš loď.

ANSON: A načo mi asi tak je, čo? Tá vec je ako veľká... vieš, veľká...

TMAVOVLASÁ ŽENA: Biely slon?

ANSON: Čo? Prepáč, ale ako to myslíš?

TMAVOVLASÁ ŽENA: (trpezlivo) Je to veľký drahý predmet, ktorý neslúži žiadnemu 
účelu a je s ním viac starostí ako osohu.

ANSON: Tak načo si mi ju dočerta dávala?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Lebo si si ju žiadal.

ANSON: Fajn. A vieš čo? To si cením, ale nemyslíš si, že si mohla nájsť nejakú 
blbú vodu, do ktorej si ju mohla strčiť?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Vodu si neupresnil.

ANSON: Treba upresniť, že loď máš dať do blbej vody? To je samozrejmosť! Blbý 
biely slon. Nemôžem za ňu platiť ani len dane.

LESLIE: A čo keby si posledné želanie použil na to, aby si sa jej zbavil?

ANSON: A nechceš, aby som ťa strčil do domova? Lebo som ti práve povedal, 
Leslie, že som premrhal dve želania, jasné? A nemienim-- počúvaš? Nemienim 
premrhať aj tretie. Jasné? No tak. (vypne televíziu) No tak! Musíme sa 
sústrediť. Ja na to prídem. Ja na to prídem. Tretie želanie, tretie želanie, 
tretie želanie, posledné želanie. Hej, teraz len nahlas premýšľam. Ak náhodou 
omylom poviem "Želám si", tak sa to nepočíta, až kým nebudem celkom pripravený, 
jasné?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Ešte vždy môžeš tomu človeku vrátiť jeho ústa.

ANSON: Hej, ja som si len želal, aby Jay čušal. Ak máš zlý pocit z toho, čo si 
mu urobila, naprav si to za svoje, jasné?

TMAVOVLASÁ ŽENA: (povzdychne) Tak to nefunguje.

ANSON: No čo už. Leslie, nepomôžeš mi s tým?

LESLIE: (dostane nápad) Um, peniaze. Zaželaj si peniaze.

ANSON: Áno, dobre, to nie je zlé. Ale nemyslíš si, že by sme mali prísť na 
niečo, čo by peniaze hromadilo namiesto peňazí samotných?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Rozum? Talent? Pracovitosť?

(Tým Anson opovrhne.)

LESLIE: Uchhhhhhhh, stroj na peniaze.

ANSON: Dobre, to nie je-- ale niečo lepšie, niečo lepšie.

LESLIE: Nekonečný počet želaní?

ANSON: (s nádejou sa pozrie na tmavovlasú ženu) Fajn!

TMAVOVLASÁ ŽENA: Len tri, chlapci. Upokojte sa.

ANSON: Kruci, to je ťažké!

TMAVOVLASÁ ŽENA: Viete, mám nápad. Hoci je to celkom samozrejmé.

(Ukáže na Leslieho sediaceho v jeho kolieskovom vozíčku.)

ANSON: Čo, čo, čo, čo, čo?

(Ukáže na Leslieho nohy.)

ANSON: Čo?

LESLIE: Čo?

(Opäť ukáže na jeho nohy.)

ANSON: Vážne, čo?

(Tmavovlasá žena sa znechutene vzdá.)

TMAVOVLASÁ ŽENA: Och, zabudnite na to!

(Anson dostal nápad.)

ANSON: Mám to. Mám to.

LESLIE: Áno?

ANSON: Mám to, mám to, mám to. Dobre, si pripravená? Lebo ja áno. Som celkom 
pripravený. Fajn, tak počúvaj. Želám si, aby som sa podľa vôle mohol stať 
neviditeľným.

TMAVOVLASÁ ŽENA: (sucho) Žartuješ?

ANSON: Nie, nie, to je dokonalé. Áno, mal by som výhodu ako nik iný na zemi. 
Môžem, um, viete, špehovať a dozvedať sa tajné informácie alebo zbierať tipy na 
výhru!

TMAVOVLASÁ ŽENA: Vkradnúť sa do ženských šatní?

ANSON: Nielen to, jasné? Ja hovorím o práci Jamesa Bonda, chápeš?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Tvoje želanie berie dych svojou neoriginalitou.

ANSON: Nemusí sa ti to páčiť, jasné? Ty to len musíš urobiť, jasné?

(Chvíľka ticha.)

TMAVOVLASÁ ŽENA: A je to.

ANSON: Moje šaty sa stanú neviditeľné tiež, že?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Šaty si neupresnil.

ANSON: Ja viem, ale-- Kašli na to!

(Rozradostený sa začne vyzliekať. Obaja s Lesliem sa smejú. Dostane sa až k 
nohaviciam.)

TMAVOVLASÁ ŽENA: Ach, bože. (odvráti pohľad bokom) Staň sa neviditeľným, prosím.

(Anson sa v momente stane neviditeľným a začne behať po izbe. Leslie je nadšený 
z 
toho, čo všetko jeho brat dokáže.)

ANSON: (hlas) Ho-hó! Áno! No páni, to je ohromné! Hej, hej, hej, braček. Hej, 
Leslie, tu som. Hop. Tu som.(behá po izbe) Vidíš ma?

(Opustí izbu a po plošine pre vozíček uteká dolu pred príves, kde vrazí do 
smetných košov.)

ANSON: (hlas) Ach! Ach! Kruci!

(Leslie vozíčkom prichádza na plošinu pred príves a vidí pováľané smetné koše.)

LESLIE: Anson, si v poriadku?

ANSON: Áno, áno, v pohode. Nevidím si vlastné nohy. Pozor, všetci, už idem!

(Anson vstane a beží ďalej, pričom zakopáva o všetko okolo.)

ANSON: (hlas) Som neviditeľný! Neviditeľný, zlatko! Ho-hó!

(Leslie je z toho šťastný podobne ako Anson. Vnútri v prívese si zatiaľ 
tmavovlasá žena opäť nasadí svoje slnečné okuliare.)

ANSON: (hlas) Nevidíš ma, že nie?

LESLIE: (nevidí) Ja... ho-hó!

(Leslie sa stále smeje. Všimne si, že tmavovlasá žena medzičasom zmizla.)

(Nasleduje úžasná sekvencia. Neviditeľný Anson beží cez osadu. Nevidíme ho, 
vidíme len to, čo vyvádza. Preskočí cez plot a pritom na auto zhodí niekoľko 
črepníkov s kvetmi, zakopne o bicykel a prebehne cez blatovú kaluž. Neďaleko sa 
na zemi kŕmia holuby. Rozpŕchnu sa.)

ANSON: (hlas) Z cesty, vtáky.

(Anson pribehne k rušnej ceste, na druhej strane ktorej sa práve dve atraktívne 
mladé slečny pokúšajú nasadiť retiazku na bicykli.)

ANSON: (hlas) Ó, nazdar, slečny.

(Zasmeje sa a stlačí tlačidlo na semafóre pre chodcov.)

ANSON: (hlas, popod nos, je netrpezlivý) Áno, už ide Anson. To je ono. No tak, 
no tak, no tak, no tak, no tak. Naskoč, naskoč.

(Zasvieti zelená a Anson vykročí vpred. Jedna slečna sa postaví. Má na sebe 
priliehavé tričko.)

ANSON: (hlas) Tak. Už idem. Nepotrebujete menšiu cestnú výpomoc, čo? Žiadny 
strach. Už ide Anson.

(Zrazu začuje zvuk, aký vydáva silný motor nákladných kamiónov. Obráti sa a vidí 
už len predok kamióna, ktorý nezastavil, lebo síce svieti červená, ale po ceste 
zjavne nikto neprechádza. Anson skríkne a nasleduje náraz. Nech ti je zem ľahká, 
Anson.)

[Reklamný strih 1]


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 5]

16:36

(Rovnaká cesta, ale o nejaký čas neskôr. Po prašnej ceste povedľa hlavnej cesty 
sa vezie mladík na bicykli. Zrazu vrazí do neviditeľnej prekážky a hlavou napred 
zletí na zem. Na zemi leží niečo neviditeľné, okolo čoho lietajú muchy.)


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 6]

(Scullyová už čaká v pitevni. Na tvári má ubolený výraz. Do pitevne dvaja 
pomocníci vtlačia "prázdne" pojazdné nosidlá. Z oboch badať nervozitu.)

POMOCNÍK: Môžeme už ísť?

SCULLY: Mm-hmm.

(Dvaja muži rýchlo odchádzajú preč. Scullyová sa skepticky pozrie na podložku 
pod krk na nosidlách. Skloní sa bližšie k nosidlám a opatrne vystrie prst. Prst 
do niečoho štuchne. Bez toho, aby sa vystrela, sa Scullyová obráti a kráča ku 
stolu, kde nájde nádobu so žltým práškom a štetcom. Ponorí štetec do prášku a 
začne pokrývať miesto, kde by mala byť tvár. Prášok začne odhaľovať zatvorené 
oko. Scullyová znovu štetec ponorí do prášku a pokračuje práškom pokrývať celú 
tvár. Pomaly odhaľuje ďalšie časti tváre a na tvári má užasnutý výraz.)

(Neskôr už vidíme takmer kompletne celé telo pokryté žltým práškom. Samozrejme, 
že ide o Ansona Stokesa. Do pitevne medzičasom vstúpil aj Mulder. Uprene sa 
pozerá na Ansonovo rameno.)

MULDER: Tu si kúsok vynechala. Vidím mu priamo do zadku.

(Scullyová podíde k Mulderovi a zakryje posledné nepokryté miesto.)

MULDER: Je to Anson Stokes, že?

SCULLY: Je. Jeho dentálne záznamy sedia. Našli ho asi pol míle od domu. 
Pravdepodobne ho zrazilo auto či kamión alebo niečo iné.

MULDER: A je neviditeľný.

SCULLY: Áno, je.

(Mulder a Scullyová sa v úžase pozerajú na telo. Obaja sú prekvapení a zároveň 
akoby hrdí.)

SCULLY: Vieš, Mulder, za sedem rokov našej spolupráce som videla zopár úžasných 
vecí, ale toto... toto nemá obdobu. Toto... toto zmení hranice vedy.

MULDER: Úžasné to je, ale nemyslím si, že to má niečo spoločné s vedou. Pamätáš 
sa na pána z "Horúčky sobotňajšej noci"?

(Ukáže obrázok, ktorý našli v úschovni.)

SCULLY: Áno.

MULDER: Trochu som si ho preveril. Jeho pravé meno je Henry Flanken. Redefinoval 
výraz 'úspech cez noc'. V roku 1977 bolo jeho čisté imanie 36 000 dolárov. A v 
roku 1978 to bolo už 30 miliónov dolárov. A potom je tu zaujímavý spôsob, akým 
pán Flanken umrel.

SCULLY: Ako to?

MULDER: Chronická chorobná zdurenina.

SCULLY: Nemyslíš to, čo myslím, že myslíš?

MULDER: Schwing! 4. apríla 1978 ho prijali do pamätnej nemocnice Gateway v 
krajnom priapickom stave. Očividne bol riadny kus. Museli zodvihnúť prah dverí, 
aby ho vtlačili do nemocničnej izby.

SCULLY: No a čo má niečo z toho spoločné s týmto?

(Mulder jej ukáže obrázok tmavovlasej ženy.)

MULDER: Spojením je naša tajomná dáma, o ktorej sa mi nedarí nájsť vôbec žiadne 
informácie. Myslím, že za všetko je zodpovedná práve ona.

SCULLY: Ale ako?

MULDER: To-to neviem, ale musíme s ňou hovoriť.

SCULLY: Uch, myslím, že ja by som tu mala zostať s telom. Veď... veď vieš, 
nemyslím si, že je dobrý nápad nechať ho nestrážené. Veď vieš, že je to naozaj 
úžasné.

(Mulder sa na ňu chápavo pousmeje.)

MULDER: Fajn.

(Odchádza a Scullyová sa tiež pousmeje a spokojne sa pozrie na Ansonovo telo.)


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 7]

(Noc. Príves Stokesovcov. Mulder sa rozpráva so smutným Lesliem. Pred 
prívesom stále na zemi leží jachta.)

MULDER: Prijmite moju hlbokú sústrasť.

LESLIE: Anson netrpel, že nie?

MULDER: Nie, nemyslím si, že trpel. Ale to, ako sa stal neviditeľným, nepripadá 
vám to ani trochu zvláštne?

LESLIE: Uch...

MULDER: Leslie, predtým tu bola tá žena. Kde je teraz?

LESLIE: Je, uch... je preč.

MULDER: Poviem vám, kam tým mierim. Myslím, že tá žena je džinka. Je vám to 
slovo povedomé?

LESLIE: Nie.

MULDER: Je to ženský rod pre džina ako démona či ducha z folklóru Stredného 
východu.

(Lesliemu to stále nedochádza. Mulder si začne pohmkávať ústrednú melódiu 
starého amerického seriálu o džinke, ktorá sa volala Barbara Edenová. Leslie sa 
k nemu pripojí a konečne to pochopí.)

MULDER: Áno, ibaže Barbara Edenová nikdy nikoho nezabila. No a v arabskej 
mytológii sa hovorí o bytostiach, ktoré sú zložené z plameňa či vzduchu, ale 
nadobúdajú ľudskú podobu. Dokážu robiť isté úlohy či plniť isté želania. Žijú v 
neživých predmetoch ako sú lampy či prstene. Začína vám to znieť povedomo?

(Leslie nevie.)

MULDER: Leslie, verím, že váš brat našiel práve takýto predmet v tej úschovni, 
že? Zmocnil sa džinky a mal niekoľko dosť neprimeraných požiadaviek, ako ústa 
Jaya Gilmora a tá jachta na príjazdovej ceste.

LESLIE: Počkať, počkať. Vy tomu všetkému veríte?

MULDER: Áno. A Leslie, kvôli vašej vlastnej bezpečnosti, aby sa to, čo sa stalo 
vášmu bratovi nestalo aj vám, by ste mi ten predmet mali hneď odovzdať.

(Leslie povzdychne a potom sa na svojom vozíčku pošupne ku stolu. Mulderovi 
vzápätí podá kovovú nádobku hexagonálneho tvaru s orientálnou výzdobou. Mulder 
sa pozrie na nádobku.)

MULDER: (uisťujúco) Robíte správnu vec.


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 8]

(O nejaký čas neskôr Leslie Stokes otvorí dvere do úschovne číslo 407. Zapne 
svoju baterku a uvidí zrolovaný koberec.)


----------------------------------------------------------------
***********
[SCÉNA 9]

(Márnica. Scullyová s fotoaparátom fotografuje práškom pokryté telo. Dovnútra 
vstúpi Mulder.)

MULDER: Scullyová, poď sa pozrieť.

(Scullyovej sa nechce telo opustiť.)

MULDER: Ale choď, ten ti už neutečie. Len poď.

(Mulder na ňu zakýva, aby za ním išla von z miestnosti. Scullyová telo na 
nosidlách zasunie ku stene.)

SCULLY: (pošepká telu, keď opúšťa miestnosť) Ahoj.

(Potom sa pripojí k Mulderovi v miestnosti s počítačom. Snaží sa to zakryť, ale 
vývojom nedávnych udalostí je milo očarená. Už teraz určite myslí na to, čo si 
na seba oblečie, keď ju vyfotografujú na prednú obálku budúceho vydania nejakého 
prestížneho patologického zvestníka.)

SCULLY: Z medicíny na Harvarde mi sem priletí skupina výskumníkov. Už sa neviem 
dočkať, keď uvidím ich tváre.

(Mulder sa na ňu pousmeje sa podá jej nádobku, ktorú mu dal Leslie.)

SCULLY: Čo je toto?

MULDER: Nie to, čo som dúfal. Usudzujúc podľa zápachu zvnútra si tam podľa mňa 
bratia Stokesovci dávajú trávu.

(Scullyová ovonia, Mulder nádobku zatvorí a zapne monitor počítača.)

MULDER: Ale to nie je to, čo som ti chcel ukázať. Spoznávaš ho?

(Ukáže jej čiernobiely obrázok Mussoliniho.)

SCULLY: Benito Mussolini.

MULDER: A čo ona?

(Na obrázku je aj tmavovlasá žena. Vyzerá znudená.)

SCULLY: Tvoja tajomná dáma alebo niekto, kto sa jej veľmi podobá.

MULDER: Počítač tvrdí, že je to ona. Prebehol som ju softvérom v Quanticu, ktorý 
rozpoznáva tváre, ale v databáze známych zločincov som zhodu nenašiel. Potom som 
to skúsil naslepo a preveril som obrazovú banku v národnom archíve. Voila.

SCULLY: No aj keby to bola ona, Mulder, čo by robila s Mussolinim?

MULDER: Alebo s Richardom Nixonom, keď už sme pritom.

(Ukáže jej podobný obrázok Richarda Nixona. Priamo za ním stojí tmavovlasá žena. 
Vyzerá znudená.)

MULDER: Neviem. Až na to, že sú to obaja muži, čo získali všetku moc, ktorú si 
kedy želali a potom ju stratili.


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 10]

(Noc. Príves Stokesovcov. Tmavovlasá žena práve rozprestrela svoj koberec v 
strede podlahy. Nie je šťastná z toho, že je opäť v prívese.)

LESLIE: Vidíš? Vravel som ti, že by tu vyzeral dobre. Pekný koberec. Ako v ňom 
vôbec dýchaš?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Môžeme to už mať za sebou, prosím? Tri želania. Ideš.

LESLIE: Fajn, len ma neužeň, dobre? Chcem na to ísť správne. Musím byť 
rozumnejší ako bol Anson.

(Túžobne sa zahľadí na zarámovanú Ansonovu fotku.)

LESLIE: Kruci, Anson.

TMAVOVLASÁ ŽENA: Tak môžem ti ešte raz ponúknuť návrh?

LESLIE: Hmm.

(Ukáže na jeho nohy.)

LESLIE: Čo?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Toto! Tvoj handicap? Predpokladám, že tu došlo k nejakej 
tragédii.

LESLIE: No áno, bolo to dosť tragické. Spolu s Ansonom sme hrali baseball s 
poštovými schránkami. (pousmeje sa) Bože, ale mi to chýba. A Anson šoféroval a 
ja som sa až príliš vyklonil z okna. (zasmeje sa a ukáže na svoj kolieskový 
vozíček) Och... ty myslíš toto?!

TMAVOVLASÁ ŽENA: Mm-hmm.

LESLIE: Áno, máš pravdu. Mohol by som si želať vozíček zo zlata.

(Tmavovlasá žena sa opäť vzdá.)

LESLIE: Páni, to by bolo milé. Chápem, čo chceš povedať, ale vieš čo? Je niečo, 
čo chcem ešte viac.

(Pozrie sa na zarámovanú fotku svojho brata.)

[Reklamný strih 2]


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 11]

(Nasledujúce ráno v márnici. Scullyová hrdo vedie troch členov výskumného tímu 
do zamknutej márnice. Tento objav z nej urobí jednu z najslávnejších 
patologičiek všetkých čias. V tomto momente by na ňu iste bol hrdý aj jej otec.)

SCULLY: Neuveríte svojim očiam. Ja som veru neverila. Ste pripravení?

(Scullyová odomkla zamknuté dvere. Otvorí ich a pritiahne k nim nosidlá. Telo je 
preč. Chvíľu len civí na nosidlá, potom sa nervózne pozrie na tím za sebou, 
pričom výskumníci sa skepticky pozerajú jeden na druhého.)

SCULLY: Och, on je, uch... koniec koncov je neviditeľný. Um...

(Trochu sa pousmeje a potom vystrie ruku, na nosidlách však nič nie je.)

SCULLY: Je tam.

(Chudinka Scullyová.)


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 12]

(Príves. Leslie a Anson Stokesovci sedia oproti sebe za stolom. Anson je stále 
celý pokrytý žltým práškom. V miestnosti je aj tmavovlasá žena, znudená ako 
obyčajne. Leslie a Anson majú pred sebou obaja po jednej mise ovsených vločiek, 
no svoje konzumuje len Leslie. Anson len tak sedí a okolo jeho nehybného tela 
poletujú muchy. Leslie mu napriek tomu venuje všetku svoju pozornosť. Leslie 
obráti svoju pozornosť na tmavovlasú ženu.)

LESLIE: Fajn, vieš čo? Mám z neho zimomriavky. Toto som teda nežiadal. Je celý 
čudný a pošahaný.

TMAVOVLASÁ ŽENA: Zrazil ho kamión. Čo si čakal?

LESLIE: Žiadal som ťa, aby si ho priviedla späť do normálu.

TMAVOVLASÁ ŽENA: Žiadal si ma, aby som ho priviedla späť.

LESLIE: Fajn, vieš, toto--

(Leslie ovonia svoje vločky a potom a pozrie na svojho brata.)

LESLIE: A už začína zapáchať! No tak, toto som predsa nechcel! Mal by byť aspoň 
schopný rozprávať. A vieš čo? To je moje ďalšie želanie. Želanie číslo dva: 
želám si, aby Anson mohol rozprávať.

TMAVOVLASÁ ŽENA: Nie, neželáš.

LESLIE: Áno, želám a je to konečné! Želám si, aby Anson mohol rozprávať.

(Tmavovlasá žena podráždene povzdychne.)

TMAVOVLASÁ ŽENA: A je to.

(Anson otvorí svoje ústa, z ktorých vylúdi dlhý a ušiam nepríjemný výkrik. 
Leslie aj tmavovlasá žena si obaja zakryjú svoje uši.)


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 13]

(Márnica. Harvardský tím je už dávno preč. Scullyová sedí celá zúfalá s hlavou 
ponorenou do dlaní.)

SCULLY: Mala by som sa hneď zastreliť. Och! Bola som taká šťastná. Bola som taká 
nadšená. Čo som si myslela? Neviditeľný človek?

MULDER: (je jej oporou) Videla si ho. Bol skutočný.

SCULLY: Neviem, čo som videla, Mulder. Viem, že mať v rukách taký dôkaz bolo 
príliš dobré na to, aby to bola pravda.

MULDER: To nie preto to telo zmizlo.

SCULLY: A prečo teda zmizlo?

MULDER: Myslím, že to bol výsledok splneného želania.

SCULLY: Želania? Koho želania?

MULDER: Kto by chcel Ansona Stokesa späť? Myslím naozaj, naozaj späť?

SCULLY: Jeho brat, Leslie?


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 14]

(V prívese vydesený Anson stále kričí. Konečne intenzita jeho kriku poľaví.)

LESLIE: Toto nie je dobré!

ANSON: (obviňujúco) Čo si mi to urobil?

LESLIE: Čo? Vstal si z mŕtvych, človeče! Čo je to za vďaku?

ANSON: Čo si mi to urobil?

LESLIE: Premrhal som na tebe dve želania, to som urobil!

ANSON: Necítim si svoje srdce.

(Leslie sa pozrie na tmavovlasú ženu, ktorá sa len pousmeje a pokrčí plecami.)

ANSON: Necítim si svoju krv. (zakašle) A som žltý! Je mi zima. Je mi zima.

LESLIE: Vieš čo? Kašli na to!

(Anson sa celý trasie.)

ANSON: Je mi zima. Je mi zima.

LESLIE: Premrhal som na tebe dve želania. A bezchybnú misku vločiek.

(Leslie sa prisunie k termostatu a zvýši teplotu.)

LESLIE: Tak, zapol som kúrenie! Už si šťastný, čo? Si šťastný?

(V kuchyni Anson pristúpi k plynovým kachliam a s trasúcimi sa rukami zapne plyn 
a snaží sa zapáliť zápalku.)

LESLIE: (kričí) Môžem pre teba urobiť ešte niečo, kamoš? Čo vravíš? Čo takto 
umyť ten tvoj žltý zadok? (džinke) Vďaka za nič.

TMAVOVLASÁ ŽENA: Nechceš si zaželať svoje tretie želanie, šampión? Rada by som 
odtiaľto vypadla predtým, ako sa vyliahnu mäsiarky.

LESLIE: Áno, tak ja ti niečo poviem. Moje posledné želanie bude pre mňa, jasné? 
Bude pre mňa. Počuješ to, Anson? (kričí) Premrhal som na tebe dve želania a tebe 
je to celkom fuk! Fajn. Dobre. Tretie želanie. Tak sa pozrime. Mohol by som si 
želať, uch... mohol by som si želať peniaze. Nie každý si zaželá peniaze.

ANSON: (stále zápasí so zápalkami) No tak.

LESLIE: Nie, um, alebo tá neviditeľnosť. Tuším, že to sa ukázala byť riadna 
hlúposť, čo, Anson? Byť neviditeľný! To bolo ale bystré, čo?

(Zatiaľ na svojom aute prichádzajú Mulder a Scullyová a začnú kráčať k prívesu.)

LESLIE: Uch, žeby röntgenový zrak? Nie, to by nebolo ono. Ako si povedala, 
vozíček zo zlata. Uch...

(Tmavovlasá žena sa zahľadí na Ansona, ktorý sa stále pasuje so zápalkami. 
Konečne v nej badať štipku záujmu.)

LESLIE: Počkať, mám to: nohy!

(Leslie žiari radosťou. Ansonovi sa konečne podarí zapáliť zápalku. Mulder a 
Scullyová práve kráčajú k prívesu, keď ten pri skvelo nakrútenom výbuchu 
exploduje. Mulder a Scullyová spadnú na zem a okolo nich na zem popadajú zvyšky 
prívesu. Nakoniec dopadne aj opäť zrolovaný koberec. Keď dopadne, ozve sa z neho 
utlmený vzdych. Mulder a Scullyová pozrú na koberec, potom na zničený príves.)


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 15]

(Kancelária v osade. Cez okno vonku vidíme požiarnické autá a požiarnikov. 
Vnútri Mulder vypočúva tmavovlasú ženu.)

MULDER: Dali by ste si dolu okuliare, madam?

(Dá si dolu okuliare a vidíme, že v kútiku oka má stále ozdobu.)

MULDER: Máte aj meno?

TMAVOVLASÁ ŽENA: Už dávno nie.

MULDER: Čo keby som vás volal Jenn? To je skratka pre džinku.

(Dovnútra vstúpi Scullyová.)

SCULLY: Uch, požiarnici práve našli dve telá.

MULDER: Leslieho Stokesa a jeho brata Ansona?

SCULLY: Vyzerá to tak. A, uch, Anson Stokes je už viditeľný. Prirodzene.

(Scullyová sa obráti k tmavovlasej žene, Jenn.)

SCULLY: Ale veľmi rada by som počula vysvetlenie, ako sa jeho telo dostalo z 
mojej zamknutej márnice celú cestu mestom až do osady prívesov Marka Twaina.

JENN: Opýtajte sa jeho. On na to všetko prišiel.

SCULLY: Viem, čo by povedal. Povedal by, že ste nejaká džinka z "Tisíc a jednej 
noci" alebo niečo také a že ľuďom plníte želania.

JENN: A máte to.

MULDER: Ešte sa mi nepodarilo prísť na to, či ste dobrá džinka alebo zlá. 
Každého, s kým prídete do styku, postretne zlý koniec.

JENN: To je záver, ku ktorému ste dospeli? Že som zlá?

MULDER: Možno zlá, možno prekliata. Prekliatie pre ostatných.

JENN: Jediná vec, ktorou ste vy ľudia prekliati, je hlúposť. Vy všetci. Každý. 
Ľudstvo. Každý, s kým som kedy prišla do styku - bezpochyby. Vždy si želáte 
niečo nesprávne.

MULDER: Chcete povedať, že máme nesprávne želania?

JENN: Áno. Vždy je to, "Dajte mi prachy, dajte mi veľké prsia, dajte mi veľkého 
ho-hóó. (ukáže na rozkrok) Nech som svetový ako Fonz." Či kohokoľvek meno teraz 
letí.

MULDER: Boli ste dlho mimo obehu.

JENN: No a čo? Za 500 rokov sa ľudia ani trochu nezmenili.

SCULLY: 500 rokov?

JENN: Rozhodne vo všeobecnosti smrdíte menej ako predtým, ale ľuďom stále vládne 
chamtivosť, povrchnosť a náchylnosť k sebazničeniu.

SCULLY: Tvrdíte, že ste z prvej ruky svedkom 500 rokov ľudskej histórie?

JENN: Bývala som človek. Narodila som sa v 15. storočí vo Francúzsku. A potom 
jedného dňa do mojej dediny prišiel starý Maur predávajúci koberce. A ja som 
rozvinula jeden, v ktorom sídlil Ifrit.

SCULLY: (neverí jej ani slovo) "Ifrit"?

JENN: Veľmi mocná skupina džinov. Ponúkol mi tri želania. Ako prvú som si 
zažiadala smelú mulicu. Ako druhé kúzelné vrecko navždy plné repky.

(Nechápavé pohľady zo strany Muldera a Scullyovej.)

JENN: Spomenula som, že to bolo v 15. storočí vo Francúzsku?

MULDER: Aké bolo vaše tretie želanie?

JENN: O treťom... som dlho premýšľala. Nechcela som ho premrhať. Takže nakoniec, 
cítiac sa veľmi inteligentne, som nahlas povedala: "Je souhaite un grand pouvoir 
et une longue vie." "Želám si veľkú moc a dlhý život."

MULDER: A tak sa z vás stala džinka.

JENN: A získala som znak džina... (ukáže do kútika svojho oka) priamo tu. Je to 
naveky. Niečo ako väzenské tetovanie. Mala som byť konkrétnejšia.

(Scullyová stále neverí.)

JENN: Takže som zatknutá?

SCULLY: Nemáme nič, na základe čoho by sme vás zadržali. A neprekvapuje ma, že 
nemáme žiadne dôkazy, takže, uch, podľa mňa je voľná.

JENN: Nie, nie som. On ma rozvinul.

(Obe ženy pozrú na Muldera. Ten si pomaly uvedomí, čo to znamená. Detailný záber 
zblízka na jeho tvár.)

MULDER: Dostanem tri želania.

[Reklamný strih 3]


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 16]

(Mulderov byt. Jenn sa pozerá na rybičku v akváriu.)

JENN: Takže vaša partnerka z letiska odišla akosi narýchlo. A nemyslím si, že ma 
má veľmi rada.

MULDER: Podľa mňa nevie, čo si o vás myslieť. A vlastne to neviem ani ja.

JENN: Ešte vždy sa svojich troch želaní môžete vzdať. A ja zmiznem. Nič v zlom.

(Pozrie na Muldera, ktorý sa usmeje.)

JENN: Tak som to nemyslela. Tak aké je vaše prvé želanie?

MULDER: No... č-čo-- čo by ste si želali vy, keby ste boli na mojom mieste?

JENN: Ja nie som vy. Na tom nezáleží.

MULDER: Nie, ale viete, rád by som to vedel.

JENN: Ja by som si zaželala, aby som nikdy predtým nepočula slovo "želanie". 
Zaželala by som si, aby som svoj život mohla žiť chvíľu po chvíli, a vychutnávať 
si ho taký, aký je namiesto... namiesto obáv z toho, aký nie je.

(Mulder sa pousmeje.)

JENN: Sadla by som si niekde s veľkou šálkou kávy a sledovala by som, ako svet 
beží ďalej. Ale ja predsa nie som vy. Takže pochybujem, že to je vaše želanie.

MULDER: Viete, myslím, že začínam chápať, v čom je tu problém. Tvrdíte, že 
väčšina ľudí má nesprávne želania, je tak?

JENN: Bezpochyby. Je to ako dať šimpanzovi revolver.

MULDER: To preto, lebo im pri želaniach ide výhradne o osobný zisk.

JENN: Môže byť.

MULDER: Takže trikom by bolo zaželať si niečo, čo je celkom altruistické, čo je 
pre všetkých. Takže, um... si želám mier na Zemi.

JENN: Mier na Zemi. To je všetko?

MULDER: Čo je na tom? To nedokážete?

JENN: Nie. Dokážem.

(Chvíľka strpenia.)

JENN: A je to.

(Mulder žiari radosťou. Potom si uvedomí, že nepočuje žiadnu premávku vonku. 
Uvedomí si, čo sa stalo.)

MULDER: Do kelu...

(Podíde k oknu a pozrie sa von. Vybehne von pred budovu. Ulica je plná prázdnych 
áut a autobusov. Pozrie sa do jedného z autobusov.)

MULDER: Tuším, že toto som mal čakať! (vtom si uvedomí niečo oveľa horšie) 
Scullyová...

(Beží do budovy FBI a prichádza ku svojej kancelárii.)

MULDER: Scullyová?

(Nič. Kráča bez opustenú chodbu. Papiere a zložky na zemi naznačujú, kadiaľ 
predtým kráčali ľudia, ktorí ich niesli.)

MULDER: Haló? Haló!

(Vstúpi do Skinnerovej kancelárie. Tá je tiež prázdna.)

MULDER: (sarkasticky) Paráda. Džinka! Džinka, či ako sa to kruci voláte?!

(Jenn sedí za Skinnerovým stolom.)

JENN: Áno?

MULDER: Čo to má kruci byť?

JENN: Presne to ste žiadali: mier na Zemi. Ááá... počúvajte.

(Obaja načúvajú tichu okolo.)

MULDER: Veľmi dobre viete, že takto som to nemyslel.

JENN: Neupresnili ste.

MULDER: O upresnenie tu vôbec nejde! Nemusíte zničiť celú populáciu celej 
planéty, aby ste privodili trochu mieru na Zemi a dobrej vôle k ľuďom.

JENN: Mmm, nepovedali ste "dobrej vôle k ľuďom". Takže vy čakáte, že zmením 
srdcia šiestich miliárd ľudí? To sa nepodarilo žiadnemu náboženstvu v histórii. 
Žiadnemu Aláhovi či Budhovi alebo Kristovi. A vy chcete, aby som to urobila vo 
vašom mene? Tak... čo? Máte zo seba dobrý pocit?

MULDER: (obranne) P-povedal som to? To... to som nepovedal.

JENN: Mmm, aké je to od vás groteskne egoistické.

MULDER: Stavím sa, že si želáte, aby ste nemali to prvé želanie. Áno, želám, 
keďže ste tak kompletne zmasakrovali jeho zámer. A ešte niečo - myslím, že máte 
naozaj hrozný postoj. Tipujem, že to plynie z toho, že ste posledných 500 rokov 
strávili zamotaná v koberci.

(Mulder stále kričí na Jenn a v miestnosti sa zatiaľ objavia Skinner spolu s 
ďalšími agentmi.)

MULDER: Ale my nie sme všetci takí hlúpi. Nie sme všetci šimpanzy s revolvermi. 
Myslím, že je tu aj iná možnosť, a to, že ste mrcha!

(Jenn ukáže za Muldera. Ten sa obráti a Jenn zmizne.)

SKINNER: Agent Mulder?

MULDER: Pane?

SKINNER: Ako ste sa sem dostali?

MULDER: (nevie, čo povedať) Uchh...


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 17]

(Mulderova kancelária. Mulder niečo píše na počítači. Jenn mu začne čítať cez 
rameno.)

JENN: (číta) "Keďže mi zostáva jedno želanie a túžim ho použiť najefektívnejšie 
pre dobro celého ľudstva..." bla, bla, bla... "tu na tejto úrovni existencie..." 
Hmm. Hm-hmm. Vari ste právnik?

MULDER: Musím s vami držať krok. Posledné želanie bude dokonalé. Neponechám vám 
žiadne zadné dvierka. Nedovolím, aby ste si ho interpretovali ako edikt na 
obnovenie Tretej ríše, alebo aby každému vyrástli oči na stopkách.

JENN: (sarkasticky) No páni. A na to som sa tak tešila.

(Do kancelárie vstúpi Scullyová. Pozrie na Muldera.)

SCULLY: Volal mi Skinner, Mulder. Je všetko v poriadku?

MULDER: Nespomínaš si, že si dnes ráno asi na hodinu zmizla z povrchu zemského?

SCULLY: Nie.

MULDER: Tak potom je všetko v pohode.

(Scullyová povzdychne a pristúpi k Mulderovi.)

SCULLY: Mul--

(Obráti sa a nepriateľsky sa pozrie na Jenn.)

SCULLY: Dáte nám minútku, prosím?

JENN: Iste.

(Jenn sa ani nehne a naďalej sa opiera o sklenenú stenu. Scullyová podíde 
bližšie k Mulderovi a keďže zo strany Jenn nič nepočuje, obráti sa k nej opäť.)

SCULLY: Ešte dnes?

(Jenn je preč.)

SCULLY: Č-- Kam dočerta šla?

(Mulder ako džin prekríži ruky.)

MULDER: Boink!

SCULLY: Nie. To musí byť... musí to byť hypnotizmus či mesmerizmus či čo.

MULDER: Scullyová, je to tak, ako to je. Vyšetrila si neviditeľné telo, 
spomínaš?

SCULLY: To som si len myslela.

MULDER: (frustrovaný) Óóóch!

SCULLY: Mulder, tak dobre. Povedzme... povedzme, že máš pravdu. Povedzme, že je 
to tak, ako to je. Potom to, čo robíš, je mimoriadne nebezpečné. Aj ty sám si to 
povedal.

MULDER: Nie, nie, trikom je byť presný, aby bolo želanie dokonalé. Tak z neho 
budú mať osoh všetci. Svet bude bezpečnejší a šťastnejší. Jedla a slobody bude 
pre každého, koniec tyranie mocných nad slabými. V-Vynechávam niečo?

SCULLY: Znie to nádherne.

MULDER: Tak v čom je problém?

SCULLY: Možno to je celá pointa našich životov, Mulder - aby sme to dosiahli. 
Predsa možno ide o proces, ktorý by sa jeden človek nemal snažiť obísť jediným 
želaním.

(Scullyová chvíľu zaváha, potom opúšťa kanceláriu. Mulder podíde naspäť k 
počítaču a opäť začne písať. Zozadu k nemu pristúpi Jenn.)

JENN: Pripravený?

MULDER: Áno, pripravený.

(Mulder uzatvorí aktívny program a vypne monitor, potom sa obráti k Jenn. Jenn 
má úsmev na tvári.)


----------------------------------------------------------------
************
[SCÉNA 18]

(Mulderov byt. Mulder do svojho videorekordéra zasunie videokazetu. Na obrazovke 
sa objaví varovanie o autorských právach a Mulder zatiaľ do rúk chytí misu 
pukancov a sadne si povedľa Scullyovej na svoj gauč.)

MULDER: Nemôžem uveriť, že na svoje pukance nechceš maslo. Fuj. Je to 
neamerické.

(Scullyová sa pozrie na obal videokazety.)

SCULLY: "Caddyshack", Mulder?

MULDER: Je to klasický americký film.

(Scullyová sa oprie o gauč a otvorí si svoje pivo.)

SCULLY: To tvrdí každý chlap. Je to chlapský film.

MULDER: Fajn, keď ma pozveš ty k sebe, môžeme si pozrieť "Oceľové magnólie".

(Scullyová vrchnák od piva odhodí niekam bokom a ten s cinknutím pristane 
tam, kam mierila. Mulder si tiež otvoril svoje vlastné pivo a vrchnák hodí 
rovnakým smerom ako Scullyová. Scullyová sa uškrnie v okamihu, keď začujeme, že 
Mulderov vrchnák dopadol na zem.)

SCULLY: Takže, um... aká je príležitosť?

MULDER: Neviem. Mal som pocit, že nám to príde vhod. Na zdravie.

SCULLY: Na zdravie.

(Štrngnú si a obaja sa napijú.)

MULDER: Neviem, či si si to všimla, ale, um... nikdy som zo sveta neurobil 
šťastnejšie miesto.

SCULLY: No... ja som celkom šťastná, a to je teda niečo.

(Usmejú sa jeden na druhého.)

SCULLY: Tak aké bolo tvoje posledné želanie?

(Mulder sa pozrie na Scullyovú. Prehliadne si ju. Potom sa pousmeje 
a opäť sa napije z piva.)

(Strih. Jenn sedí v kaviarni. Ozdoba z kútika jej pravého oka je preč. Cez okno 
sa pozerá na ľudí, ktorí prechádzajú okolo. Čašníčka jej prinesie jej kávu.)

ČAŠNÍČKA: Nech sa páči.

(Jenn sa napije. Konečne je šťastná.)

**********
* KONIEC *
**********